Děti vánice

Knižná jednohubka, ktorú som prečítala za 2,5 hodiny. Pomohol tomu aj plynulý, dobre čitateľný štýl autorky. Atmosférou mi pripomínala poviedku rozpracovanú do dlhšej novely. Je tu celkom dosť postáv, ktoré sa pohybujú v blízkosti velemágyně Zoreny. Spočiatku môže byť mätúce, kto je kto, ale po pár kapitolách už príbeh frčí vpred. Hlavné postavy sa snažia zistiť, čo sa stalo v blízkosti zaniknutej továrne; zdá sa, že magická radiácia zmenila obyvateľov v okolí. Popri tom sa čitateľ z krátkych retrospektívnych úryvkov dozvedá, čo zažívali postavy z minulosti a ako ich to spojilo/oddelilo. Mala som pocit, že práve dynamika vzťahov medzi postavami bola to hlavné, o čo v knihe išlo. Taká rodinná kronika. Odhaľovanie tajomstiev niekoľkých sídiel bolo len epizódou v živote postáv. Nečakajte epické boje a desivého zloducha, ani hlbokú romancu. Autorka prináša pohľad do každodenných starostí hrdinov vo svete, ktorý bol fascinujúci. Krajina pod hladinou mora, s mechanickým slnkom, kde sa spája mágia s vedou. Krásne vybudovaný fantasy svet, do ktorého ma láka vrátiť sa. Príbeh ma síce z nôh nezhodil, ale čítanie bolo príjemné a bavilo ma. Ak máte chuť oddýchnuť si a rozlúštiť pri tom malú záhadu spolu s pestrými a uveriteľnými postavami, tak toto by mohol byť dobrý výber. Vhodné aj pre teens, nie sú tu žiadne brutálne scény. 3,7*/5