Odprevadiť záveje

Spisovateľka Hana Košková je autorkou viacerých básnických zbierok, napríklad Pod teplom krvi (1976), Spojitosť (1978), Tvár pri tvári (1988), Náhrdelník z hrdličiek (2001), Súrodenci zo sna (2006), Robotnica na poslednú chvíľu (2012). Píše aj kníh pre deti. Jej najnovšia básnická zbierka je preniknutá stratou blízkeho človeka, čo sa odzrkadľuje vyjadrením osamelosti a hľadaním novej rovnováhy. Ako príklad spomeňme napríklad citáty z básne Sen: "Hľadala som ťa / hladná zo svadieb / sýta z pohrebov... učila som ruky / na osamenie…". Áno, takáto pocitová skratka, kedy sa prežívanie dokáže naplno vyjadriť niekoľkými slovami, svedčí o univerzálnosti Koškovej poézie. Svedčí o tom, že aj sami čitatelia podobné situácie prežili a netreba im veľa slov na navodenie atmosféry a vnútorného zážitku. Pritom každý si v rovnakej básni prežíva svoj individuálny príbeh na univerzálnu tému. Toto umožňuje stručnosť a strohosť výrazu, ale najmä jeho presnosť. Nie je to však jediný z prostriedkov. Zastúpené sú aj iné poetické nástroje, napríklad opisy prírody dávané do kontrastu alebo do súladu s ľudskými náladami a pocitmi, čím sa zosilňuje účinok myšlienky na jednej i na druhej strane básne - odhalením skrytých obsahov prírody a na druhej strane názorným dovysvetľovaním nálady. Takto stavaná je napríklad báseň Záhrada, z ktorej je takýto reprezentačný citát: "...stromy / bozkávajú vzduch / pred víchricou / nekľačia na / kolenách…" Emocionálne básne a prítomnosť obrazovo-pocitovo prítomnej myšlienky sú hodnoty, ktoré popri autorkinej sile k irónii a k poetickému nadľahčeniu tematiky vytvárajú vyváženú zbierku, ktorá je potešením pre čitateľov. Zbierku ilustroval akad. maliar Martin Kellenberger.

Sdílet