Tramvaj č. 1852

To byla jízda! A i když kniha vychází z tvorby H. Lovecrafta, která je vážná a ponurá, tak u této knihy jsem se bavila, to jsem fakt nečekala. Klobouk dolů před Edwardem Lee!

Bezva čtení - přečteno během 2 dní. Tramvaj č. 1852 nás doveze do Klubu 1852 - nevěstince, kde pánové (vybraní průvodčím tramvaje) ženám neplatí. Erotické radovánky slouží ke sběru genetického materiálu pro účely invaze nadpozemských bytostí. Příběh je vypravován jako by ho psal spisovatel Lovecraft.

Naprosto geniální. Příběh jsem čekala trochu jinak, ale to, co následovalo, byla opravdu jízda. Neuvěřitelně moc jsem se nasmála. Za mě klidně zvládnu další takovou knihu :-D

Súčasná hororová literatúra ponúka množstvo diel, ktoré pracujú s prepisovaním známych motívov a historických osobností. Autori sa v nich často pokúšajú o alternatívne pohľady na literárne dejiny a posúvajú hranice žánru netradičnými spojeniami faktu a fikcie. Dnešná recenzia nás zavedie do tajomného sveta z pera Edwarda Leeho. Kniha Tramvaj č. 1852 ponúka zaujímavú a provokatívnu fiktívnu predstavu, ako by to mohlo vyzerať, keby slávny autor hororových príbehov H. P. Lovecraft v 30. rokoch 20. storočia prijal ponuku písať pre nelegálny avantgardný časopis Erotesque. V podstate dostávame dva príbehy v jednom. Prvým je samotná fikcia o tom, že Lovecraft pôsobí ako ghostwriter pre kontroverzný časopis, a druhým je poviedka, ktorú by v tomto časopise údajne publikoval. Tento koncept je podľa mňa jedným z najväčších lákadiel knihy. Fiktívny autor ponuku prijíma z rovnakých dôvodov, pre aké by to prijala aj jeho reálna predloha – pre nedostatok financií. A práve vďaka tomu sa čitateľ dostáva k textu, ktorý rozhodne nie je určený pre každého. Poviedka ponúka napínavé pátranie po zmiznutej sestre, no popri tom servíruje poriadnu dávku tajomna, záhad, prastarých bytostí a ich sluhov. Výraznou súčasťou príbehu je aj erotický rozmer, ktorý tu nemá takmer žiadne hranice. Musím uznať, že autor veľmi šikovne prepojil mystiku s erotikou. Spočiatku som mala obavy, že pôjde len o lacnú, samoúčelnú provokáciu, ktorá stavia výlučne na šokovaní čitateľa. O to viac ma prekvapilo, že som sa mýlila. Nejde o romantický príbeh a už vôbec nie o dark romance – romantiku tu nenájdete. Ak sa niečo odohráva, ide sa priamo na vec, bez zbytočných emócií či prikrášľovania. Čo sa týka nemravností, príbeh je naozaj pestrý a rôznorodý, no nikdy nepôsobí úplne samoúčelne. Všetko zapadá do temnej, znepokojivej atmosféry, ktorá je pre lovecraftovský svet typická, hoci v oveľa otvorenejšej a provokatívnejšej podobe.