Ľud a ústavné základy odvolávania verejných funkcionárov

Kto zvolil, ten má právo kedykoľvek odvolať. Do tohto princípu možno zhrnúť opakujúce sa referendové iniciatívy, ktorých obsahom sa stalo odvolanie Národnej rady prostredníctvom referenda. Myšlienke, že ľudia by mali mať právo aktualizovať svoju vôľu aj mimo pravidelného volebného obdobia, vyjadrili podporu nielen najvyšší ústavní činitelia v rôznych volebných obdobiach, ale tiež mnohí predstavitelia právnej vedy. Okolo tejto myšlienky sa vytvoril naratív, že odvolávanie volených zástupcov ľudom existuje v každej demokracii, a ak môžu občania svojím hlasovaním skrátiť volebné obdobie prezidenta či odvolať starostu, potom nie je žiadny dôvod zakazovať im ani odvolanie celoštátneho parlamentu. Jednoducho povedané: čo nie je zakázané, je dovolené. V tejto súvislosti sa vzniesla vlna kritiky na rozhodnutie slovenského ústavného súdu, ktorý referendovú otázku o odvolaní konkrétneho parlamentu považoval za protiústavnú.

Predložená vedecká monografia so simplicistickým poňatím odvolávania verejných funkcionárov polemizuje, a celú problematiku skúma nielen v slovenskom, ale medzinárodnom kontexte. Slovenský ústavný poriadok a jednotlivé ústavné inštitúty totiž nie sú exkluzívnym dielom domácich predstaviteľov, pričom v iných štátoch by boli neznáme. Práve naopak, existencia ústavných princípov ako suverenita ľudu, deľba moci, systém bŕzd a protiváh, legalita a legitimita moci či vláda práva predchádzala vzniku slovenskej ústavy, ako aj ústav viacerých ďalších členských štátov Rady Európy. To platí aj o parlamentarizme, zákaze imperatívneho mandátu či koncepcii takých základných práv, akými sú volebné právo či právo na prístup k verejným funkciám. Väčšina štátov sveta sa zároveň otvorene hlási k myšlienke demokracie, a preto dovolávanie sa princípu „kto zvolil, ten má právo kedykoľvek odvolať“ nebude obmedzené výlučne iba na slovenské pomery.

Publikácia tak skúma odvolávanie verejných funkcionárov voličmi vo svetovom ústavnoprávnom a filozofickom myslení, so zameraním na komparatívne ústavné právo, a tiež ústavnoprávny vývoj, ktorý vzniku Slovenska predchádzal. Vnímajú iné demokratické a právne štáty odvolávanie verejných funkcionárov voličmi ako základné právo, ktoré vyplýva z ústavného textu aj vtedy, keď ten o ňom mlčí? A odkiaľ sa vôbec myšlienka „kto zvolil, ten má právo kedykoľvek odvolať“ dostala v najrôznejších modifikáciách do slovenského právneho poriadku?

Vedecká monografia v uvedených súvislostiach skúma, či je nález ústavného súdu vo veci referenda o predčasných voľbách postavený na doktrinálne korektných východiskách, a súčasne overuje, či sa princíp „kto zvolil, ten má právo kedykoľvek odvolať“ v slovenskom právnom poriadku uplatňuje v plnom rozsahu. Odpovedá tiež na úvahy o ústavnej prípustnosti zavedenia odvolávacieho hlasovania na občanmi nevolené orgány, a sprostredkúva tiež nové vedecké poznatky, napríklad o rizikách platnej a účinnej úpravy ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta alebo o dlhodobom porušovaní zákonnej povinnosti vzťahujúcej sa na odvolávacie hlasovanie v územnej samospráve.

Publikácia je určená nielen predstaviteľom vedy ústavného práva, ale tiež politických a právno-historických vied, a rovnako osobám pôsobiacim v územnej samospráve. Užitočné poznatky v nej nájde každý, kto sa na demokraciu pozerá optikou „zosaditeľnosti vlády ľudom“.

Sdílet