Nocticadia

TOP!!! Nejlepší kniha, kterou jsem letos přečetla. Gotický thriller převlečený za dark romanci. Je to opravdu slow burn. Někdo by možná uvítal méně stran, já rozhodně ne. Strašně se mi to líbilo. Chce to trpělivost!!! Kniha se vám odmění výborným příběhem, ve kterém tajemství bublají pod povrchem a vy je chcete odhalit co nejdřív. ALE!!! Keri Lake vás nechá více než šest set stran tápat a skládat jednotlivé střípky dohromady. Určitě to má své mouchy a občas se najde i nějaká nelogičnost, jenže ve výsledku to vůbec nevadí. Atmosféra, napětí a postupně odkrývaní pravdy vše bohatě vynahradí. Devryck a Lilia jsou skvělá dvojka.:))) Moc se těším na další knihy od této autorky. Doporučuju!!!

Tak to nemam slov… hned bych chtela ztratit paměť a přečíst po druhé úplně poprvé. Doufám ze v životě ještě narazím na knihu podobnou jako je právě tahle.

Na Nocticadiu som sa tešila tak dlho. A veľmi. Dala som jej šancu. Naozaj som sa snažila. Ale asi som mala priveľké očakávania, pretože... v polovici knihy som ju takmer odložila. Nebolo to vyslovene zlé ani nečitateľné, len som bola sklamaná z toho, že ju nemilujem. Že vo mne vlastne nevyvoláva takmer žiadne emócie. Možno problém nie je v knihe, ale vo mne. Možno som už na tento typ príbehu pristará. Možno keby som mala dvadsať ako Lilia, naivne si užívam celý príbeh a priveľa nad tým nerozmýšľam. Lilia bola ďalší problém. Nebola vyslovene neznesiteľná, ale nedokázala som si k nej vytvoriť žiadny vzťah. Nebola som emocionálne zaangažovaná a to je pre mňa pri čítaní veľký problém. Potrebujem sa vcítiť do postáv, aby som do príbehu úplne spadla. A potom tá chémia medzi hlavnými postavami. Za mňa jednoducho nefungovala. Asi by som si mala začať dávať pozor na anotácie typu „pozor, žhavé“, pretože toto bolo maximálne vlažné. Žiadne napätie, žiadne motýle v bruchu, žiadne netrpezlivé očakávanie ďalšej spoločnej scény. Nič. Pokojne sa za mňa mohli celú knihu len držať za ruky, aspoň by som sa vyhla ďalším opisom vlhkej „skulinky“ a „lastúrky“. Dark academia mám rada, ale dej mi prišiel nečakane plytký. Mala som pocit, že autorka venovala viac priestoru opisom Devryckovej hrude a zvyšku jeho tela než budovaniu samotného príbehu. A to je škoda, pretože záhada mala potenciál byť naozaj zaujímavá a posunúť knihu o úroveň vyššie. Námet s toxínom a záhadnými parazitmi ma bavil, len mi prišiel nedostatočne rozpracovaný. Najviac ma kniha bavila asi posledných sto strán, keď sa konečne začalo niečo diať. Až na ten príliš sladký a naivný happy end. Nuž čo, nebolo to horšie ako koniec v Nevracej se pro mě. (Áno, stále som traumatizovaná.) Takže na záver mám veľmi zmiešané pocity. Nebola to úplne zlá kniha, ale zároveň ani taká, ktorá by si podľa mňa zaslúžila všetok ten hype okolo seba. Pôvodne som uvažovala nad hodnotením 3 až 3,5 hviezdičky, ale čím viac o nej premýšľam, tým viac sa prikláňam skôr k 2,5. Nakoniec teda zaokrúhlim na 3 hviezdičky pre veľmi priemernú knihu. ⭐⭐⭐☆☆