Vlčí brloh (slovensky)

"Dokonca aj otroci sú vlastníkmi svojho šťastia. Pocity sú to jediné, čo nám skutočne patrí." Opäť som trošku vystúpila zo svojej komfortnej zóny a pustila sa do tohto silne historického románu z obdobia tesne pred zánikom Pompeji. Príbeh vo mne zanechal silnú stopu a zmes pocitov - súcit, znechutenie, smútok. Je to tak silný príbeh, že naň budem myslieť asi ešte dlho. Sama neviem čo očakávať od ďalších dielov tejto trilógie a úprimne sa toho aj bojím. Som asi rojko, lebo depresívne, smutné a vážne témy na mňa pôsobia naozaj silno 😟 Osud prostitútky Amary a jej priateliek a spolutrpiteliek je naozaj smutný, a to najmä v jeho reálnosti... žiadne ružové okuliare. Amara túži po slobode, alebo sa aspoň vymaniť z područia jej majiteľa Felixa a práce vo Vlčom Brlohu. Či sa jej to nakoniec podarilo? Dobra otázka pre ďalšie pokračovanie... Knihu určite odporúčam! Čítala sa skvelo. Avšak kvôli mojej aktuálnej depresii musím ubrať hviezdičku, lebo ja sa takto jednoducho po dočítaní knihy nechcem cítiť! 😞 (Nie je to chyba knihy, ale mojich emócií, kniha je naozaj úžasná)