Netvor a ja

V Ur Dinyé medzi klamstvami a strachom, ticho prežíva pravda. Skôr než začnem písať o obsahu, ešte chvíľku sa musím rozplývať nad neskutočne krásnym obalom knižky. Od prvej chvíle, čo mi prišla, sa na ňu neviem vynadívať. A ešte taký detail – čierna a zlatá sú farby Kadrovej tetrarchie. Fakt pecka. Čím viac som bola uchvátená obalom, o to viac som sa bála, že budem sklamaná. Čo ak som zas prepadla ďalšej booktokovej prechválenej romantasy, kde erotické scény vypĺňajú nedostatky v príbehu? Odpoveď znie: vďakabohu nie. Asi to nie je najlepšia kniha, ktorú som kedy čítala, ale moje očakávania splnila. Zaujímavý svet plný mágie, nových pravidiel a teda aj hromady nových neznámych slov. Až v polke knihy som zistila, že na konci je ukrytý slovník a výklad jednotlivých rún. Keby som to vedela od začiatku, asi by bolo čítanie o niečo jednoduchšie. Čo mi však v knihe vyslovene chýbalo, bolo nejaké základné vysvetlenie fungovania celého sveta, pozadie náboženstva a vzniku tetrarchátu – niečo, čo by viac priblížilo, ktoré veci sú dôležité a prečo. Nie len názvy bohov vymenované pri ich bedákaní, ale aj kontext, akú zohrávajú úlohu v dianí celého sveta. Sila príbehu bola ukrytá v jeho hĺbke. Mimo romantickej linky zohráva v knihe dôležitú úlohu politika a morálka. Moc a viera, zneužité na dosiahnutie vlastnej slávy a bohatstva. Korupcia a pomáhanie zločincom po známosti, spôsob, akým mocní manipulujú verejnosťou a ovládajú ju skrze strach… to všetko je až desivo povedomé. Hŕstka odvážnych ľudí, ktorí hľadajú pravdu a odpovede, je zneškodnená. A aj vo chvíli, keď všetko poukazuje na zdroj toho zla, tak klamú do očí a sú úplne schopní pretočiť naratív vo svoj prospech. Zmeniť realitu tak, aby sa spravodlivosť zdala nedosiahnuteľná. Ten, kto má moc, rozhoduje o tom, čo je pravda. Z tohto dôvodu zbožňujem fantasy (a celkovo literatúru). Pretože mi to často prináša nádej. Z pera autora vznikne príbeh, ktorý popisuje nefungujúci a frustrujúci systém, ale zaobalí ho do mágie. A keď k tomu pridá jedného či dvoch odhodlaných a nezlomných hrdinov, odrazu… odrazu sa už nič nezdá nemožné. Lúč svetla v období temna. Takže kniha nesie posolstvo, ale pozitívne hodnotím aj hlavné postavy. Sú trošku klišé – mladá a odhodlaná pravdolovkyňa a tichý, zamračený tetrarcha. Hnev, smútok, pomsta – to všetko sú silné emócie a ľahko vyvolávajú ďalšie silné emócie. Chémia medzi postavami ma bavila, aj to, že nás autorka dosť dlho napínala a neskočili na seba na strane desať. Takže ja som z knihy dostala minimálne taký zážitok, ako som dúfala. Dej skončil relatívne uzavreto, ale úprimne môžem povedať, že sa na ďalšie pokračovanie teším. Asi si ešte rada vychutnám nejaký čas v spoločnosti zachmúreného Kadru. A nakoniec - nádej nemusí byť hlasná; možno je to len tiché presvedčenie, že pravda si raz nájde cestu von. 4/5*