Námesačný

Túto knihu som dostal ako darček, keďže som sa jeden čas orientoval iba v určitom literárnom žánri, kde som sa točil hlavne okolo nášho slovenského autora Jozefa Kariku, ku ktorého recenziám kníh sa taktiež neskôr dostanem. V každom prípade, z darčeku som nemohol byť nadšenejší! Sebastian Fitzek bol pre mňa aj s jeho titulom ,Námesačný' úplnou novinkou, avšak nie jednohubkou. Toto je presne ten typ knihy, po ktorej siahnete opakovane aj napriek tomu, že jej príbeh už poznáte. Štylizácia a celkový spôsob písania tohto nemeckého autora spôsobuje skoro až závislosť na čítaní. V očakávaní i napätí otáčate jednu stranu za druhou a hltáte každé jedno slovo. Vlastne sa dá povedať, že ak trpíte aktuálne nejakou čitateľskou krízou, tak tu vám ponúkam spôsob, ako z toho von... Veľmi príjemné je aj to, že autor využil na rozpovedanie príbehu prakticky len jednu či dve základné lokácie. Rovnako sú na tom aj postavy, ktorých počet je obmedzený na nevyhnutné minimum a v podstate celý čas trávime iba s hlavnou postavou. Striedavá gradácia, alebo rôzne hádanky nútiace čitateľa k úvahám sú presne tým, čo pri takomto type knihy očakávam. Dokonca, keď príde dejový zvrat, zistíme, že nie je jediný! A to nehovorím o tom, že Fitzek tu má celý priebeh knihy premyslený do najmenších detailov. Skôr ako sa stihnete spamätať, 232 strán v pevnej väzbe je zrazu fuč a vy zatvárate knihu s úmyslom odložiť ju na poličku. Čo je však dôležité... odkladáte ju tam s veľkým pocitom satisfakcie a vedomím, že sa k nej ešte určite niekoľkokrát vrátite. Je to už teda síce trocha dlhšie odkedy som toto dielo čítal prvýkrát, ale bola to moja prvá kniha od Fitzeka. A rozhodne nie posledná. Čo som už však dokázal napríklad aj pri recenzii na jeho 'Zlodeja duší'. Tuším, že je asi najvyšší čas siahnuť po nejakej jeho ďalšej knihe.