Ministerstvo času

3,5* Hlavná postava tejto knihy je prekladateľka, ktorá získa prácu na Ministerstve času. Jej úlohou je robiť tzv. „mostík“ človeku, ktorý bol prenesený z minulosti do našej doby. Do opatery dostane Grahama Gorea, dôstojníka, ktorý sa v 19. storočí zúčastnil Franklinovej expedície. Koncept knihy je určite zaujímavý a postavu Grahama považujem za jej najväčšie pozitívum. Páčilo sa mi sledovať, ako sa zoznamuje so súčasným svetom a jeho vymoženosťami. Práve jeho pohľad na veci, ktoré sú pre nás úplne bežné, prináša viaceré vtipné situácie a hlášky. Sledujeme aj aklimatizáciu ďalších „cestovateľov“ z rôznych časových období v našej dobe a rôzne skúšky, ktoré musia absolvovať. Spočiatku ma kniha zaujala, no chvíľku po začiatku prišiel zlom a začala ma trochu nudiť. Príbeh ma totiž až tak nezaujal a slabinou pre mňa bola aj samotná hlavná postava, ktorá sa o Grahama starala. Mimochodom, jej meno sa v knihe vôbec nedozvieme. Autorka do príbehu zároveň vložila viacero závažných tém. Venuje sa napríklad rasovej diskriminácii, ale aj ekológii a klimatickej zmene. Kniha sa však nevenuje iba samotnému cestovaniu v čase. Rieši aj otázky zásahu do minulosti, možnosti zmeniť históriu a dôsledkov, ktoré by takéto zásahy mohli priniesť. Prináša aj romantickú linku, ktorá príbeh obohatila. Niektoré časti boli vtipné a odľahčené, iné naopak vážnejšie. Tempo však na mňa pôsobilo trochu ako na hojdačke – chvíľku sa kniha čítala rýchlo, potom sa opäť spomalila. Zaujímavou myšlienkou bolo aj to, že hrôzy 20. storočia boli také veľké, že ich museli cestovateľom z minulosti najskôr utajiť. Hovoríme napríklad o dvoch svetových vojnách či holokauste. Zaujímavé boli aj krátke pasáže z Grahamovej minulosti a jeho účasti na expedícii. Objavovali sa ako malé predely medzi jednotlivými kapitolami a ponúkli pohľad na jeho život ešte predtým, ako sa dostal do našej doby. Kniha tak podľa mňa prináša zaujímavý nápad, viacero myšlienok, nad ktorými som sa počas čítania zamýšľal a vydarenú postavu Grahama Gorea. Vo mne ale zanechala skôr zmiešané pocity. Ak však máte radi knihy, v ktorých sa cestuje v čase a zároveň sa riešia aj závažnejšie otázky týkajúce sa histórie, spoločnosti či budúcnosti, možno vás Ministerstvo času zaujme. Za knihu ďakujem: GRADA Slovakia. „Život tvorí rad zabuchnutých dverí. Každý deň robíme nezvratné rozhodnutia. Stačí dvanásťsekundové oneskorenie, prešľap a váš život sa zrazu ocitne na novej ceste.“ „Nemôžete byť odolní voči traumám ani prekážkam vo vzťahoch. Musíte sa zmieriť s tým, že ublížite sebe aj druhým. No môžete to aj poriadne posrať, a to naozaj poriadne, a vôbec sa z toho nepoučiť.“