Iba desať dní

Tak ako som si myslela, kniha ma nesklamala. Bol to pre mňa úplný zážitok. Kniha sa ku mne dostala práve v dobe, keď som sa presťahovala na dedinu. Čarovné prostredie z knihy som si mohla užívať naplno. To ticho a štebot vtáčikov je na nezaplatenie a úplne to zapadlo ku knihe. Príbeh prečítate na jeden dúšok, ale ja som si knihu chcela vychutnať. Hlavní hrdinova Veronika a Richard to majú v živote ťažké. Obaja si prežili krutú minulosť. Ako sa povie, osud ich spojil a náhody, že neexistujú? Poďla mňa áno. Lebo to, čo sa nám deje, či dobré, či zlé, tak všetko má svoju príčinu, aby bolo opäť raz dobre. Veronika počas príbehu spoznáva samú seba. Musí zistiť, že kvôli vzťahu sa nemôže zmeniť na niekoho, kto nie je. Ale byť stále sama sebou. Richard bol zlatíčko od prvej chvíle. Miloval prírodu, lesy a všetko čo mu zem ponúkala a vedel to patrične využiť. Najviac ma pobavili ich dvojzmyselné smsky. Boli vzrušujúce a nejedná z Vás neostane suchá. Celý príbeh bol z lesného 🌳magického prostredia a bolo to nádherné. Veronika má 10 dní na to, aby vedela po čom jej 🤍 túži. A ako to dopadne? To si, musíte prečitať. ,,Najhoršie na toxickom vzťahu je, že si účinky jeho jedu uvedomíte, až keď naň zomierate.“ Toto je čistá pravda.

Nádherné, nádherné nádherné! Nemám slov… Celá táto kniha je ako slnko. Celý ten dej je ako slnečné lúče, niekedy horúce inokedy príjemne teplé, ktoré ťa nabijú energiou. Aj som plakala, aj som výskala od radosti. Erotickými scénami si ma posadila na zadok a tie smsky medzi Veronikou a Richardom, tak to je čistá predohra . Už sa nikdy na meno Richard nebudem pozerať rovnako. Drž si toho chlapa v utajení lebo myslím, že nie som sama, čo poviem, že by sme z neho nestrhli len šaty, ale aj kožu. Našla som sa vo viacerých častiach tohto príbehu. Znovu prežila moment, keď ma srdce bolelo, ďakovala Bohu, že mi do života priviedol toho môjho ,,Richarda". Pocítila bosé nohy v našej záhrade, načúvala tej najkrajšie hudbe prírody a v konečnom znení, rozbehla sa po tej svojej lúke. Pripomenula si presne tú slobodu, ktorú pocítila Veronika, keď sa po svojej lúke rozbehla. Michaela Brnková je hádam chameleón. Asi som sa s tým nikdy nestretla. Ten štýl písania autorka prispôsobila celému deju. To, ako sa hrala krásne so slovíčkami, mi prišlo priam fascinujúce. KONFLIKT bol Taliansko, mafia s dejom ako dynamit. Neverila som, že takéto dielo napísala slovenská autorka. No kniha - Iba desať dní so slovenským prostredím a nádhernou jemnosťou nebola žiadna Amerika, na ktorú sa veľa autoriek snaží hrať. Chápete? Keď Slovensko, tak naša ľúbozvučná slovenčina. Klobúk dole pred tvojou tvorbou. Klobúk dole pred tebou samou. Niekde som čítala, že ťa je škoda na Slovensku. Hovadina! Musíš tu byť a musíš písať ďalej. Ja ti navždy budem verná čítateľka. Ďakujem osudu, že som sa pred tebou priznala, že som grafička a mohla dopomôcť k tejto obálke. Ďakujem za to, že mi veríš a dodala si mi sebovedomie, čo sa týka bookstagramu. Ďakujem za to že si.