Recenze na knihu
Ona Zuzana Holčíková

„Pochopit současnost rovná se poznat celou minulost.“ Jana a Stela. Dve ženy, ktoré spája láska, minulosť a jazvy, čo sa len tak nezahoja. Zuzana Holčíková vo svojej knihe Ona rozpráva silný príbeh matky a dcéry, ktorým toho osud nadelil viac, než by ktokoľvek uniesol. Stela je mladá žena, študentka vysokej školy, ktorá začína nový vzťah. Jej matka Jana je milujúca, obetavá a pre dcéru by urobila všetko. Obe ženy majú pekný vzťah, no sú poznačené minulosťou. Ich životy sledujeme vo viacerých časových rovinách a z pohľadov oboch hlavných postáv. Kapitoly z minulosti sa striedajú so súčasnosťou a postupne vytvárajú mozaiku žien, ktorých svet sa rozbil na kúsky ako zrkadlo, ktoré sa snažia poskladať späť. Holčíková píše emotívne, s citom pre psychológiu postáv a ženskú dušu. Dokáže preniesť čitateľa do ich vnútorného sveta plného ticha, bolesti, ale aj túžby po pochopení. Napriek tomu, že kapitoly sú jasne označené, občas som sa pristihol pri miernom zmätku v postavách a časoch. Príbehu by možno prospelo hlbšie rozvinutie niektorých línií z minulosti, no jeho sila spočíva práve v emóciách. Autorka ponúka sondu do vnútorného sveta žien poznačených bolesťou, stratou a hľadaním cesty ďalej. Ona nie je oddychové čítanie. Je to bolestný, no veľmi ľudský príbeh o tom, ako pokračovať v živote, keď spomienky zostávajú a duša nesie jazvy. Dotkne sa každého, kto v sebe nosí kúsok minulosti, ktorú nedokáže celkom pustiť. A možno sa v nej nájdete aj vy – pretože každý z nás môže byť do istej miery „Ona“. Ak vás lákajú príbehy o silných ženských osudoch, vzťahoch a prekonávaní bolesti, táto kniha by mohla byť pre vás. Ak vo svojom živote nosíte traumu či bolestnú spomienku, možno vám ju pripomenie, ale zároveň aj povzbudí. Za knihu ďakujem: Fortuna Libri (ČR). „Minulost je jako jizvy, nikdy se ji nezbavíte. Připomene se pokaždý, když narazíte na něco, co do ní patřilo a už vždycky patřit bude. Shodné zvuky. Chapadla. Tunel. Bezvědomí i probuzení.“ „Neplýtvej energií, náklonností ani láskou k lidem, co ti nevracejí stejně. Aby byl člověk spokojený, musí dostávat víc než dává. Tak to je.“ „Nečekej od lidí něco na oplátku. Zklamání nás oslabuje. Přátelství a láska mají cenu zlata, ale i slz.“ „K tomu, co nás těší nebo trápí, nemáme zůstavat němí.“ „Život nám vždycky něco nabídne. Novou naději a nový začátek, když to nevzdáte."