Planéta na rázcestí

Jedenásť esejí Pavla Dinku, takmer sa mi žiada povedať: jedenásť esejí ktoré by mohli otriasť svetom. Pravda, keby svet, teda ľudský svet, čítal najmä o tom , čo ho určuje a čím je určovaný, keby sa namiesto plytkých vášní , ozdobných rekvizít a sladkastých opojení ponáral do hlbín vlastných bytostných síl, ich nádejnosť pre človeka i nebezpečenstiev z ich plytvania. A predovšetkým keby ta konal. Bezprostredný podnet – pliaga covidu – priviedol autora do sféry ponorov, z ktorej zakaždým vyloví brilantnú a osvojiteľnú skúsenosť, ktorú dejinný človek, zdá sa, zavše takmer premrhá. Niekoľkými vetami sa vari nedá ani naznačiť, čo nám Pavol Dinka svojimi esejami ponúka, pre čím Nás chce naliehavo varovať, čím osvietiť a vlastne aj poprosiť, aby onen homo sapiens sapiens bol vlastne väčšmi poučený ako samoľúby. Autor nás vo svojich doterajších dielach mysliteľskou zvrchovanosťou neopakovateľného esejistu už dávno rozmaznal a ani tentoraz nezľavuje zo svojej myšlienkovej i štylistickej virtuozity, znova a znova ju potvrdzuje historicitou a dôkladnosťou poznania, objavným slovom, ktorému s uvzatosťou jemu vlastnou prinavracia jeho vnútornú silu, krásu, mnohosť i presnosť, a teda nezastupiteľnosť zároveň.

Sdílet