Krajina tieňov (slovensky)

Mladá Američanka Alexandra Boydová pricestovala do bulharského mesta Sofia v nádeji, že život v zahraničí jej zahojí rany, ktoré v nej zostali po strate brata. Krátko po príchode do tohto elegantného východoeurópskeho mesta sa ponúkne, že pomôže starším ľuďom nastúpiť do taxíka – a až keď sú preč, uvedomí si, že si nedopatrením nechala ich batoh. Vnútri našla krásne vyrezávanú drevenú škatuľu, na ktorej stálo: Stojan Lazarov. Zdvihla veko a zistila, že v rukách drží urnu s ľudským popolom. Keď sa Alexandra vydá hľadať rodinu, aby jej mohla vrátiť vzácny majetok, postupne sa dozvedá o tajomstve nadaného hudobníka, ktorý trpel pod politickým útlakom, a veľmi rýchlo zistí, že s týmto pátraním je spojené nebezpečenstvo. Nový román Elizabeth Kostovovej je fascinujúci príbeh o osudoch viacerých generácií a o dejinách krásnej, ale ťažko skúšanej krajiny. Hovorí o sile človeka a nádeji, ktorú možno nájsť aj po ťažkej pohrome. Preložila Tamara Chovanová Ukážka z textu „Tak teda – Stojan Lazarov,“ povedal. „V Bulharsku môže byť veľa ľudí s tým menom. Hovoríte, že tá rodina nepochádzala zo Sofie. Toto nám možno pomôže.“ Obrátil sa k počítaču na boku stola. Potom sa usmial – skôr na monitor než na ňu – a začal ťukať na klávesy. Alexandra čakala, zvierala v rukách batoh, ale trvalo to niekoľko minút. Čosi si prečítal, dotkol sa klávesu, znova čítal. „Nie, tento žije v Sofii. Tu je ďalší, čo žije v Sofii. Tento nie je zo Sofie, ale ešte žije, nie, a tento takisto ešte žije.“ Potom sa zastavil, pozorne študoval čosi na monitore, oprel sa o lakeť, predklonil sa, zrazu spozornel. Na ten výraz nikdy nezabudla. Stisol ďalší kláves. Potom pozrel na ňu. „Neviete, kedy zomrel ten človek?“ „Nie. Predpokladám, že nedávno,“ odvetila s rukou na batohu. „Nemôžem to vedieť, lebo som ani netušila, že v batohu je popol. Neprišiel sem niekto, kto sa pýtal na urnu? Nikto vám nevolal?“

Sdílet