Recenze na knihu
Jako lapit divokého ptáčka Brooke Fast

Jako lapit divokého ptáčka aneb ako lapiť Peťku tak, že sa nebude vedieť od knihy odtrhnúť. Ach, ako mne chýbali dystopie. To drsné prostredie a pošahaní ľudia. A áno, tu máme od každého trochu. Drsné väzenie, kde máte istý rozsudok smrti. A prečo? Lebo ľudia sú zvrátené monštrá.... Predstavte si typický lov, kde si na konci odnášate ešte aj trofej. Akurát, že tu sú lovenou zverou ľudia.... a trofeje sú ich zuby. Nechutné. A najnechutnejšie na tom je, že verím tomu, že takto by to naozaj dopadlo. Psychopati s peniazmi. No a dopadne to presne takto. A ešte ako si to ospravedlňovali..... A k tomu tie intrigy a mocenské hry. Politika na vyššej úrovni. A mňa to bavilo. Pokiaľ máte prachy a nič vám nehrozí, je vám u prdele, či tým dole niečo nechýba. A potom tu máme odboj. Lebo v každej dobrej dystopii musí byť odboj, že áno. A ja len čumím, kde všade mali svoje zdroje. A že ľudstvo má predsa len šancu. Naša hrdinka robila, čo musela, aby prežila, v tak mladom veku. Všetci robili, čo mohli, aby prežili. Ťažké časy preveria váš charakter. Doslova. Vale, ty jeden chlapák. Vedela som, kto si, to mi bolo jasné už v tej putyke. O to viac som ti fandila. Tak som si obľúbila celú partičku. A ku koncu som úplne trnula. Bože, prosím, nech to všetci zvládnu.... Aj slzička ukápla. Lebo proste.... život je nespravodlivý. Obzvlášť v dystopii. A koniec? Áno, nádej tam je. Dúfam, že druhý diel tu bude čo najskôr, lebo tento príbeh si ma získal. Za recenzní výtisk ďakujem Knihy Dobrovský.