Recenze na knihu
Sicilské dědictví Jo Piazza

Moc krásná kniha. Sledujeme život lidí na sicilském venkově před 100 lety a život nyní. V něčem se toho ani moc nezměnilo. Do toho přichází nečekaně dědictví po prapředcich pozemku. Nečekaná láska a napětí a velké dobrodružství.

Práve som dočítala Sicilské dědictví od Jo Piazza. Šla som do toho s tým, že dostanem oddychovku s dovolenkovou atmosférou – Sicília, malé mestečko, rodinné tajomstvá, príjemné čítanie. A dostala som niečo úplne iné (v dobrom). Popri pátraní po tom, prečo prababička Serafina nikdy neodcestovala za svojím manželom a deťmi do Ameriky, sa rozvíja veľmi silný príbeh o ženách na Sicílii a ich živote v čase, keď muži hromadne odchádzali za prácou do Ameriky. Mnoho dedín zostalo takmer úplne bez mužov v produktívnom veku. A úprimne? Takéto príbehy ma vždy úplne zasiahnu. Ten moment, keď ženy musia zrazu niesť celý svet na vlastných pleciach a postupne zistia, že to vlastne dokážu. Že to, čo im bránilo vykonávať mnohé činnosti, nebola neschopnosť ich robiť, ale nedostatok príležitostí a neochota ich manželov ich k tomu pustiť. A ženské priateľstvá v knihách milujem. Tá tichá silná solidarita, keď ženy žijú rozdielne životy, ale v jadre prežívajú podobné veci. Keď jeden pohľad povie viac ako tisíc slov a spustí vlnu podpory, pretože vedia, že ak si nepomôžu navzájom, nepomôže im nikto. Sesterské puto naprieč rôznymi rodinami. Serafinin príbeh ma úplne pohltil. Súčasná dejová línia ma bavila o niečo menej, ale celkovo som mala z knihy veľmi príjemný čitateľský zážitok, okorenený čarovnou atmosférou Sicílie. A úprimne, hneď by som ju šla precestovať a preskúmať. Koniec mi ale úplne nesadol. Pôsobil uponáhľane a epilóg bol až príliš „dokonalý“. Taký ten uhladený happy end, aby boli všetci spokojní, ktorý mi tam trochu nesedel. Celkovo som si knihu užila. Bola presne tým typom čítania, pri ktorom na chvíľu vypneš hlavu a necháš sa unášať príbehom. 4/5 ⭐