Recenze na knihu
Mágia rodu Thornovcov Margaret Rogerson

Už je to poriadne dlho odkedy som naposledy čítal akékoľvek "čistokrvné" YA dielo a som veľmi rád, že som to teraz pretrhol. A práve touto knihou od @yoliknihy. Svojim spôsobom mi to tiež dosť pripomenulo nadšenie, ktoré som mal pri čítaní Twilight ságy pred všetkými tými rokmi. Mám fakt radosť. Margaret Rogerson má môj veľký obdiv, pretože ma svojim príbehom pohltila už od úplne prvých slov nachádzajúcich sa v úvode jej knihy. Do deja ma tu hodila prakticky bez akejkoľvek prípravy a upozornenia, ale ani trochu mi to nevadí. Už od začiatku som vedel, že toto bude výnimočné. Jej rukopis a štýl, či celkovo práca so slovami je tak skvelá, že sa to číta jedna báseň. Vôbec to teda nemusí byť o zdĺhavých a komplikovaných opisoch plných rôznych synoným. Vôbec nie. Úplne stačí vedieť o čom píšete a nechať svojej kreativite a daru slova voľný priebeh. V tomto smere chcem preto tiež vyzdvihnúť aj slovenský preklad od Kataríny Figovej, vďaka ktorému som si 'Mágiu rodu Thornovcov' ozaj užil! Toto číre a originálne fantasy má u mňa ďalšie plus aj v tom, že jeho mágia je tu poňatá trocha z iného uhla pohľadu, ako to doteraz väčšinou vo fantasy bývalo. Mágovia si tu musia svoju magickú moc prepožičiavať od démonov z takzvaného Inosveta. A okrem toho, že majú títo démoni rôzne úrovne sily, nie je to vôbec zadarmo! K tomu ešte prirátajme kúzelné grimoáre, ktoré majú taktiež svoje úrovne nebezpečia či knihovníkov, ktorí sa o ne starajú a musia ich strážiť. To všetko zasadené do 19. storočia. Najväčším plusom tohto príbehu bola však pre mňa trojica postáv v podobe Elisabeth, Nathaniela a Silasa. Oh, táto kombinácia troch dokonale vytvorených charakterov mi sadla ako riť na šerbeľ! Oceňujem, že ich dialógy mali hlavu a pätu, keďže dnes to už nie je nijaká samozrejmosť. Neboli teda hlúpi ani naivní a nerobili nezmyselné rozhodnutia. Elisabeth a Thorn boli síce na svoj vek (16r a 18r) asi až príliš vyspelí, ale odôvodnil som si to ich dobou. Okrem toho, Silas ich svojim dôvtipom, komentármi a istým nadhľadom dopĺňal priam ukážkovo. A, hej, bavil ma aj hlavný záporák príbehu. Kniha nie je krátka, ale hlásam, že tých 440 strán mi bolo nakoniec málo.