Recenze na knihu
Posledný dar Emily Stone

Posledný dar je smutno-krásny príbeh o smrti blízkeho človeka, vyrovnávaní sa so stratou, hľadaní seba samého, druhých šanciach, rodine, priateľstve a láske. Priznám sa, že pri niektorých scénach som si aj poplakala, no príbeh ma zahrial pri srdci a čítanie som si užila. Cassie v detstve prišla o oboch rodičov a v podstate ju vychoval brat, s ktorým mali veľmi blízky vzťah. Vytvoril pre ňu špeciálnu vianočnú tradíciu - honbu za pokladom podľa indícií. Bolo vidieť, že Tom bol skvelý brat, kamarát a človek, ktorý si rýchlo dokázal získať sympatie ľudí okolo seba a každý ho mal rád. Keď prišlo k tej zlomovej udalosti, všetko som prežívala s jeho milovanými a tak trochu mi pukalo srdce. Cassie bola šikovná mladá žena so srdcom na dlani, ktorá nikdy neodmietla podať pomocnú ruku. Bolo mi jej veľmi ľúto, život ju teda rozhodne nešetril a ani si nechcem predstaviť, žeby sa mi stalo niečo podobné. Našťastie mala okolo seba ľudí, ktorí ju ľúbili a boli jej v týchto časoch oporou. Zo Sama som mala od začiatku také zmiešané pocity, nepáčilo sa mi jeho správanie v niektorých situáciách a nejak som si k nemu nevedela nájsť cestu. Nakoniec sa mi to síce podarilo, ale až niekedy v trištvrťke knihy. Prehodnotil určité veci vo svojom živote, mali sme možnosť ho lepšie spoznať a ja som mu dokázala viac porozumieť.  Romantické linka bola v tomto prípade trochu jemnejšia a nehrala prím, skôr sa nachádzala v úzadí a na tú pravú romantiku sme si museli dlhšie počkať, ale nejak mi to nevadilo.