Recenze na knihu
Vraždy na molu Ken Bruen

"JACK TAYLOR" (1. diel.)... An brónach mhor!!!!!... Bez akýchkoľvek omáčok okolo sa priznám, že "Vraždy na molu", prvý diel „rozsiahlej“ série "Jack Taylor", ktorú má na svedomí írsky spisovateľ Ken Bruen (1951), ma doslova uchvátil. Prečo tie úvodzovky na prídavok rozsiahlej? Nuž, u nás, presnejšie v Čechách, sa prekladu dočkala iba necelá polovica dielov, hoci do dnešného dňa je na svete 17. pokračovaní... Policajt Jack Taylor, člen írskej gardy, prichádza o robotu potom, keď pri cestnej kontrole strelí jednému namyslenému politikovi, členovi parlamentu, po papuli. Sú však za tým jeho problémy s alkoholom a Jack to v niektorých prípadoch jednoducho nezvláda. Nakoniec sa z neho stáva súkromné očko v meste Galway. Náš príbeh získava kriminálnu zápletku vo chvíli, keď ho jedna dáma požiada o vyšetrenie údajnej samovraždy jej dcéry, ktorej ona osobne neverí. A mŕtve dievčatá pribúdajú... Čítal som všelijaké rozporuplné postrehy a názory na toto dielo. Že sa vraj nejedná o žiadnu detektívku a len si tu jeden ožran vylieva svoje srdce. V mnohom musím súhlasiť, ale z môjho pohľadu je to podané majstrovsky – klobúk dole pred Kenom Bruenom! Jeho štýl, írske prostredie, typické krčmy, zmysel pre humor i detektívna zápletka ma od prvých riadkov veľmi zaujali a aj napriek veľmi chúlostivým a smutným témam mi čítanie tejto knihy prinieslo skutočné potešenie... Jack Taylor bojuje so svojou chorobou. Hoci to nie je ľahké a sám to írsky zhodnotí slovami „an bronach mhor“ (voľný preklad v zmysle „som v riti“), nechám sa prekvapiť, ako sa s tým popasuje ďalej a už teraz sa teším na pokračovanie – "Vraždy bez trestu"...