Recenze na knihu
Vraždy bez trestu Ken Bruen

"JACK TAYLOR" (2. diel.)... Ďalšia dávka uisce beatha!*... „Jednou jsem narazil na citát, který jsem si teď znovu vybavil: „Nepil proto, že by měl v sobě tmu, ale kvůli tmě v těch druhých.““... Mám za sebou druhý diel rozsiahlej „detektívnej„ série Jack Taylor, ktorú írsky spisovateľ Ken Bruen situoval do svojho rodného mesta Galway. Prečo úvodzovky na „detektívnej“? Pretože súkromné očko Jack Taylor je alkoholik a feťák, kvôli čomu prišiel o svoju prácu v polícii (írskej garde). Takže to vyšetrovanie je podané pohľadom jeho pijáckych a drogových excesov, pri ktorých vám zostane niekedy rozum stáť, že je vôbec schopný aj niečo zistiť. Ale Jack sa snaží a bojuje so svojou chorobou, pričom sa pokúsi pomôcť miestnej cigánskej komunite vypátrať, kto zabíja mladých chlapov z jej radov. Dej akoby sa miestami javil chaoticky, veď ho rozpráva takmer úplná ľudská troska, ale Ken Bruen mi opäť pripravil skvelý čitateľský zážitok. Rovnako ako tomu bolo v úvodnej časti, aj tentokrát som sa výborne bavil, hoci tu ide o veľmi smutné témy. Výborné čítanie, sedí mi Bruenov štýl, jeho čierny humor, hoci doslova a dopísmena poriadne ČIERNY. K tomu pohľad na írsky život, pulzujúca atmosféra miestnych krčiem... „Tohle je ale fakt divná země. A ty, Jacku, mi připadáš ze všech nejdivnější.“ ... Veľmi zaujímavý príbeh, ktorého záver ma poriadne prekvapil. Za mňa opäť maximálna spokojnosť. A ešte jedna perlička; Jack je zažratý milovník kníh – prózy i poézie – takže jeho prehľad mu môže závidieť aj ten najväčší knihomoľ široko-ďaleko... *Uisce beatha je predchodkyňa whisky, vyrábaná írskymi mníchmi v 6. storočí.