Město čarodějů

Ak by som mala Město čarodějů zaškatuľkovať, asi by som vybrala dobrodružné fantasy s rozprávkovými prvkami. Príbeh je dynamický a sústredí sa na akčné scény, kde kúzla lietajú alebo sa hrdina snaží zvíťaziť nad mocnejším protivníkom. Výrazným prvkom je rozprávkovosť – nájdeme tu symboliku napr. v troch náročných skúškach. Mám rada retellingy, ich záludnosťou však môže byť priveľké zjednodušovanie. To som si všimla aj tu. Jedna napínavá scéna strieda druhú, no ani hrdina, ani čitateľ nemajú priestor na oddych či trochu hlbšie uvažovanie a prežívanie deja. Hlavný hrdina pobral zopár Gary Stu prvkov. Doslova za pár riadkov sa zmení z neskúseného mladíčka na jedného z najmocnejších mágov dejín. Porazí každého a niekedy nepochopiteľne ľahko. Nenechá nás nahliadnuť do svojho uvažovania, nepochybuje, netrýzni ho neistota. Ide vpred ako Hulk, bez ohľadu na následky. Nevedela som si s ním vytvoriť silnejšie puto. Základným problémom je teda nedostatočný rozsah. Na dvesto stranách sa toho deje priveľa. Nezostáva priestor na postupné budovanie napätia a atmosféry, spoznávanie sveta a jeho obyvateľov. Obzvlášť posledná časť mohla tvoriť samostatnú knihu. Po troche pátrania na internete som narazila na informáciu, že je to zbierka poviedok – to by dosť vysvetľovalo spôsob rozprávania a spájania jednodlivých kapitol. Škoda, že nemá aspoň o sto strán viac; rozhodne by si to zaslúžilo trochu rozpísať. Město čarodějů vás možno nestrhne ako ságy od Eriksona, Martina a podobných, ale spôsobom písania môže pripomenúť tínedžerské časy a objavovanie dobrodružno-epickej fantasy. Ak máte doma mladšieho tínedžera, ktorého chcete zasvätiť do fantastiky, mohlo by sa mu to páčiť; a tiež fanúšikom žánra, čo majú chuť na nekomplikovanú akčno-magickú sekačku bez krvavých detailov.