Kuzinotka Ve stínu koruny

VLADISLAVA HEROUTOVÁ – KUZINOTKA – VE STÍNU KORUNY „V zrcadle se neodrážela má vlastní podoba, ale pouze vzhled někoho, koho si tak moc přáli mít.“ Na knihu som sa veľmi tešila, lákala ma jej obálka, anotácia a to, že vyskúšam niečo nové. Bohužiaľ som sa veľmi trápila a väčšinou času som sa nudila a prevracala som očami. Veľmi ťažko som sa dostala do deja – ak vôbec. Rozumiem, čo autorka chcela dosiahnuť – vytvoriť moderné kráľovstvo, kde ľudia vyššej triedy sú verní svojim panovníkom aj tradíciám a etikete. Lenže mne sa to zdalo dosť nedomyslené, s logickými chybami, a ešte som ani nepísala o jej hlavných postavách. „Vážně jsem tak hloupá, že jsem dokázala zahořet pro člověka, který mě nenávidí, lásku neuznává a natolik se jí vyhýbá, že i to samotné slovo ho uráží?“ Áno, si moja… Melory je mladá, ambiciózna (aspoň si to o sebe myslí) žena s vysokým postavením. Za chrbtom svojho otca si žije svoj život. Potajomky sa vykráda von, kým sa nestane niečo, čo ju zasiahne ako facka a ohrozí jej povesť na kráľovskom dvore. Aby to zamaskovali, kráľovná ju prijme ako svoju spoločníčku a začne ju učiť správnej etikete. „Celá ta šaráda byla jedna velká teatrální lež a já byla hlavní loutka, které královská rodina tahala za nitky.“ Lenže na scéne sa nám objaví princ Jakson. A keď píšem, že sa objaví, myslím to doslovne. Bol ako duch – občas sa objavil, vyštekol niečo arogantné a potom zmizol… hneď vraj medzi nimi preskočila iskra, ktorú som vedela len vďaka Mel, ktorá sa roztopila pri každej príležitosti, keď sa princ objavil. A pri každom jeho výskyte nasledovalo neskutočne veľa úvah/rozmýšľania o tom, prečo je to zlý nápad, veď nemá ani šancu, dokedy vlastne bude pri kráľovnej… atď., atď., atď. A vždy to uzavrie tak, že je z princa úplne mokrá a keby mohla, tak mu roztiahne nohy. Tvárila sa, že vie, čo chce od života, ale vôbec to nevedela. Jej dlhé úvahy ma naháňali do šialenstva, chcelo to byť veľmi emocionálne, ale to, ako rozmýšľala, bolo pre mňa už miestami detinské a smiešne. A tento fakt u mňa vlastne pokazil skoro celú knihu. „Dlouho jsem ti toužil ukázat, jak moc jsem v tvé přítomnosti slabý. Jak je pouhá myšlenka na tebe zodpovědná za silnou touhu, která ovládá mé tělo a mysl.“ Princ sa mi vlastne ukázal len vtedy, keď spolu začali potajomky spávať. Vtedy sa trošku otvoril, ale to už u mňa vôbec nezachránilo príbeh. Môžu byť spolu, keď kráľovná naplánovala ich osudy? Každý s iným partnerom, dokedy sú schopní sa pretvarovať? Základná myšlienka ani nebola zlá, lenže ja som mala taký pocit, že autorka tam chcela napchať čím viac akcie a drámy. Mladá žena v dnešnej dobe, ktorá nemá na výber a musí poslúchať otca a vydať sa za muža, ktorý má takisto vysoké postavenie. Žena, ktorá vyštudovala vysokú školu – ale boh chráň, aby sa to dozvedel kráľovský dvor. Žena, ktorá sa zamilovala (aspoň si to myslela, kým neprišiel princ) do obyčajného mladého chalana. Motorkári, drogy, pomsta, vyšetrovanie, plesy, spoločný výlet s kráľovskou rodinou, predstieranie vzťahu, tajný milostný pomer s princom… too much! Veľmi sa mi páčila tá vianočná atmosféra v druhej polovici knihy. Cestovanie vlakom v zime, dlhé prechádzky, klzisko, Vianočná večera. Krásne! Videla som samu seba ako kráčam v snehu a užívam si tú zimu a krásnu prírodu. Je mi to ľúto, dúfam, že som autorku neurazila, ale toto je môj názor, za ktorým stojím, a verím, že ho bude rešpektovať. Mňa kniha nebavila, ale vidím, že si našla svojich čitateľov, a ja prajem len to najlepšie!