6 červencových novinek, které si přibalit na dovolenou
Slunce svítí, prázdniny jsou v plném proudu a spousta z nás si dopřává...
Kniha ( pevná vazba )
Mladá Američanka Alexandra Boydová pricestovala do bulharského mesta Sofia v nádeji, že život v zahraničí jej zahojí rany, ktoré v nej zostali po strate brata. Krátko po príchode do tohto elegantného východoeurópskeho mesta sa ponúkne, že pomôže starším ľuďom nastúpiť do taxíka – a až keď sú preč, uvedomí si, že si nedopatrením nechala ich… Přejít na celý popis
Mladá Američanka Alexandra Boydová pricestovala do bulharského mesta Sofia v nádeji, že život v zahraničí jej zahojí rany, ktoré v nej zostali po strate brata. Krátko po príchode do tohto elegantného východoeurópskeho mesta sa ponúkne, že pomôže starším ľuďom nastúpiť do taxíka – a až keď sú preč, uvedomí si, že si nedopatrením nechala ich batoh. Vnútri našla krásne vyrezávanú drevenú škatuľu, na ktorej stálo: Stojan Lazarov. Zdvihla veko a zistila, že v rukách drží urnu s ľudským popolom. Keď sa Alexandra vydá hľadať rodinu, aby jej mohla vrátiť vzácny majetok, postupne sa dozvedá o tajomstve nadaného hudobníka, ktorý trpel pod politickým útlakom, a veľmi rýchlo zistí, že s týmto pátraním je spojené nebezpečenstvo.Nový román Elizabeth Kostovovej je fascinujúci príbeh o osudoch viacerých generácií a o dejinách krásnej, ale ťažko skúšanej krajiny. Hovorí o sile človeka a nádeji, ktorú možno nájsť aj po ťažkej pohrome.Preložila Tamara ChovanováUkážka z textu„Tak teda – Stojan Lazarov,“ povedal. „V Bulharsku môže byť veľa ľudí s tým menom. Hovoríte, že tá rodina nepochádzala zo Sofie. Toto nám možno pomôže.“ Obrátil sa k počítaču na boku stola. Potom sa usmial – skôr na monitor než na ňu – a začal ťukať na klávesy.Alexandra čakala, zvierala v rukách batoh, ale trvalo to niekoľko minút. Čosi si prečítal, dotkol sa klávesu, znova čítal. „Nie, tento žije v Sofii. Tu je ďalší, čo žije v Sofii. Tento nie je zo Sofie, ale ešte žije, nie, a tento takisto ešte žije.“Potom sa zastavil, pozorne študoval čosi na monitore, oprel sa o lakeť, predklonil sa, zrazu spozornel. Na ten výraz nikdy nezabudla. Stisol ďalší kláves. Potom pozrel na ňu. „Neviete, kedy zomrel ten človek?“„Nie. Predpokladám, že nedávno,“ odvetila s rukou na batohu. „Nemôžem to vedieť, lebo som ani netušila, že v batohu je popol. Neprišiel sem niekto, kto sa pýtal na urnu? Nikto vám nevolal?“
0.0 z 5 0 hodnocení čtenářů
0× 5 hvězdiček 0× 4 hvězdičky 0× 3 hvězdičky 0× 2 hvězdičky 0× 1 hvezdička
Získejte přehled o vývoji ceny za posledních 60 dní.
Slunce svítí, prázdniny jsou v plném proudu a spousta z nás si dopřává...
Pokud vám seriál Heated Rivalry (Spalující rivalita) nedal spát a zhlédli...
Pokud nevíte, zda sáhnout po „nové Lukáškové“, váš osobní...
Tahle kniha se ke mně původně dostala jen proto, abych ji předala někomu z...
Nestihli jste naše žhavé literární odpoledne na Masarykově nádraží, nebo...
Po dočtení poslední knihy, která byla na můj vkus až příliš...
Už jste také někdy spadli do pasti algoritmu sociálních sítí? Znáte to....
Ne vždycky má člověk chuť vyrážet na nákup do obchodního centra. Někdy...
Pokud jste unavení ze všech těch varování, že světu hrozí atomová válka...