Recenze na knihu
Larsovo inkognito Daniel Gris

Doslova roky som mala na ‘wishliste’ sériu Larsa. Objavila sa novinka, riskla som to a začítala sa do už 6. časti zo série. Bola som naozaj zvedavá. Grisove obálky sľubovali drsného hlavného hrdinu a s ničím sa veru nepáral. Daniel má jednoduchý štýl písania, používa nespisovný jazyk a svoj príbeh rozpráva priamo Lars, čiže je to absolútne autentické. Akoby mi svoje dni, spomienky, myšlienky tento drsniak šepkal do ucha. V krimi žánri som sa s tým ešte nestretla. Gris používa perfektné hlášky, prirovnania, jeho humor mi vážne sadol a aj keď sa vrážali klince do rúk, príbeh nepôsobil brutálne. Či som neľutovala začať 6. časťou série? Vôbec. Kniha je útlučká, nemá ani 200 strán a Lars rieši bandu výpalníkov, ktorá sa znenazdajky objaví v „jeho meste“. Mocou si podriaďujú podnikateľov a týka sa to najmä jeho priateľov, preto vymyslí plán. Pomstu či čistku? Jedno s druhým. Daniel Gris mi absolútne sadol a Lars si ma získal od prvých strán. Idem do série od začiatku, pretože čo-to sa z Larsovej minulosti spomenulo, ale rozhodne chcem vedieť všetko.

Bože, je to Lars. Co víc dodat? Ostrej, vtipnej, nesmírně inteligentní soukromý očko. Zase svižná detektivka z českýho prostředí. Na kamarády se nesahá. To ví každej. A jakmile někdo sáhne na kámoše Larsovi, musí počítat s tím, žw dojde k úhoně.