Recenze na knihu
Láska v Osvětimi Jana Vrzalová

Ako milovníčka histórie ma táto kniha zaujala hneď, keď som sa o nej dozvedela. Názov môže napovedať, že sa príbeh bude točiť okolo koncentračného tábora a lásky, ktorá sa v ňom zrodila medzi Franzom a Helenou, ale nenechajte sa zmiasť, lebo táto kniha má v sebe oveľa viac a tých dvoch spolu nedostaneme toľko, koľko pôvodne môžeme očakávať. Priznám sa, spočiatku som bola prekvapená, akou formou je kniha písaná, lebo čakala som plynulý príbeh s dejom, ale namiesto toho nás v knihe autorka sprevádza históriou židov už od roku 1938. Do hĺbky rozpráva, akými podmienkami si museli prechádzať a ako sa im postupne zrútil život, ktorý poznali celé tie roky. Udalosti, ktoré mali veľkú váhu v dejinách sú popísané aj s dátumami a veľa z nich som aj ja poznala zo školy. Aj keď som niekedy mala pocit, že čítam učebnicu z dejepisu (to práve kvôli množstvu dátumom), bolo veľmi zaujímavé nahliadnuť do zákulisia všetkého, čo sa v tých časoch dialo. Stránky tiež boli obohatené myšlienkovými pochodmi a dilemami postáv, ktoré môžu prinútiť aj čitateľa, aby sa zastavil a popremýšľal. Občas sme počas knihy nahliadli aj do detstva Heleny a Franza a autorka urobila veľmi dobrú prácu, keď ich formovala. Po polovici knihy sme sa už konečne dostali do Osvienčimu, kde sa tieto dve osoby stretli a začalo sa medzi nimi dvoma niečo rodiť. Musím tiež pochváliť opis všetkých emócií, ktoré Helena s Franzom prežívali, lebo obidvaja boli vychovaní iným spôsobom, ale napriek tomu Helena Franza priťahovala, aj keď celé roky dospieval s tým, že židia sú jeho nepriatelia. Ďalšia vec, ktorú si cením, je to, že sa v knihe objavujú aj fotky spisov, osôb a ďalšieho, čo môže čitateľovi priblížiť dej. Mňa vždy poteší, keď sa v knihe objavia takéto bonusy. Štýl písania som si tiež veľmi obľúbila a mám hneď niekoľko lepíkov v knihe, ktoré vyznačujú dôležité citáty, ktoré ma dostali. Už len zo stránok je cítiť, koľko času a hľadania si táto kniha vyžadovala a klobúk dole. Vážne. Táto kniha je rozhodne vhodná pre tých, ktorí sa chcú viac dozvedieť o druhej svetovej vojne, hlavne z tej židovskej stránky. Ja som len a len vďačná za nové vedomosti, ktoré mi priniesla, a stojím si za tým, že je dôležité venovať sa tejto téme. A čo sa stalo s Helenou a Franzom? To sa už dozviete v knihe...

Láska v Osvětimi je uvádzaná ako román podľa skutočných udalostí, ale nečakajte Sophiinu voľbu. Podľa historických faktov rekonštruuje život skutočnej Heleny Citrónovej a do hĺbky sa venuje situácii na Slovensku, nástupu nacistov a pritvrdzovaniu zákonov namierených voči slovenským Židom. Zároveň nejde o klasickú vedeckú publikáciu, na ktorú sme bežne zvyknutí. Štýl rozprávania nie je taký strohý a zameraný na fakty, ako býva zvykom pri literatúre faktu. Z hľadiska žánrov ide o hybrid – nie je to román v pravom slova zmysle a nie je to ani publikácia zameraná čisto na fakty a ich čo najobjektívnejšie podanie. Príbeh Heleny a Franza nedostal toľko priestoru, ako som predpokladala. Treba si naň veľmi dlho počkať. V knihe sú naznačené silné morálne dilemy oboch hlavných hrdinov, no nie sú také rozpracované ako zvyčajne v románoch. Najlepšie by sa kniha dala prirovnať k dokumentárnemu filmu, do ktorého tvorcovia vložili aj hrané scény pre zdôraznenie emócií a príbehu. Bez ohľadu na žáner a spôsob rozprávania ide o náročné čítanie, hlavne pri scénach z koncentračného tábora. Pre mňa bola čitateľsky najťažšia časť vo chvíli, keď sa zjavila Helenina sestra Rózika. Tá jedna jediná kapitola bola väčší horor ako všetko ostatné, až mi z toho ostalo fyzicky ťažko. Pri čítaní mi bolo smutno a cítila som veľkú ťažobu i hanbu za ľudstvo ako také. Je to trochu škoda, že kniha nebola ešte „románovejšia“ a že autorka nevenovala ústrednej dvojici väčšiu časť z knihy. Ak však máte radi spojenie faktov a životných osudov, tak by ste mali byť spokojní. Rozšírite si znalosti, spoznáte ďalšiu obeť zverstiev odohrávajúcich sa v kocentračných táboroch a pripomeniete si, prečo sú extrémizmus a priveľký populizmus tak veľmi nebezpečné aj dnes. Takéto knihy potrebujeme. Láska v Osvětimi je pre čitateľa krutá facka, ale nájde sa v nej aj nádej. Tak si nastavte líce a pustite sa do čítania.

Zklamání. Prvních 150 stran je historie Slovenska. Na 220 straně se Helena s Franzem ještě ani nepotkali. Přijde mi i zbytečně natahovaná - stále opakuje stejné věci. Nedočetla jsem.

Jsem mile překvapena. Knihy s touto tématikou mám opravdu ráda. Kniha se dá rozdělit na dvě části - první je historie o tom, jak Hitler "došťouchal" Slovensko k odtrhnutí od České republiky. Druhá část je samotný příběh, který mají stát proti sobě a měli by být ti největší nepřátelé. Osud tomu ale chtěl jinak. Kniha se čte úplně sama. Za mě byla plná silných emocí, protože z toho, kolik knížek jsem s touto tématikou už přečetla, nepotřebuji dlouhý popis. I tak si tu syrovost, bolest a utrpení, co zajatci museli protrpět, umím představit. Zklamal mě konec. Ne kvůli tomu, jak autorka píše, ale tím, jak příběh samotný skončil. Cítila jsem strašnou nespravedlnost.

První kniha, u které absolutně netuším, jaký na ni mám názor a jaké hodnocení bych vlastně měla dát. Zvolila jsem tedy střed, ale rozhodně to neznamená, že by se mi nelíbila. Spíš byla ... jiná. Jiná, než jsem asi čekala, nevím ... . Cca 3/4 knihy je vlastně o historii. Jednotlivá data a informace o tom, co se v této době dělo. Bylo to zajímavé, napsané tak, že tomu každý musí rozumět. Na jednu stranu skvělé, na tu druhou mě to postupně přestávalo bavit. . Zbytek knihy je o "lásce" v Osvětimi. Píši uvozovky, jelikož to za mě láska vlastně nebyla (alespoň z té jedné strany určitě ne) a přiznám se, že mi v tom chyběl jakýkoli cit. Stále se to totiž prezentovalo spíše jako kniha o historii, shrnutí něčeho, co se dělo, co ale nešlo nijak více do hloubky... . Knih s touto tématikou jsem četla už strašně moc a věřím, že je stále co vyprávět. Některé příběhy jsou lehčí, některé drsnější, záleží vždy na vypravěči i spisovateli. Vím, že tyto hrůzy jsou skutečné a konkrétní příběh člověka s vámi zamává vždy více, než jen čísla. Každopádně tuto knihu bych brala spíše jako shrnutí faktů a informací, než jako nějaký milostný příběh, jak se to třeba může zdát...