Recenze na knihu
Oddelenie D Freida McFadden

Tak to byl mazec! Autorka mě šíleně dostala! Myslela jsem si, že úplně vím jak to vše je a ono ne! Jako za mě skvělé. Sice půl knihy i možná víc, se tam skoro nic nedělo, ale ten závěr, ten mě tak dostal, že z knihy mám fakt dobrý pocit. Jen škoda, že to nedopadlo ještě víc veseleji. A v doslovu mě autorka trochu namíchla, ale tak musím se s tím smířit, je to její konec knihy, né můj.

Tak to byl mazec! Autorka mě šíleně dostala! Myslela jsem si, že úplně vím jak to vše je a ono ne! Jako za mě skvělé. Sice půl knihy i možná víc, se tam skoro nic nedělo, ale ten závěr, ten mě tak dostal, že z knihy mám fakt dobrý pocit. Jen škoda, že to nedopadlo ještě víc veseleji. A v doslovu mě autorka trochu namíchla, ale tak musím se s tím smířit, je to její konec knihy, né můj.

Keď som sa vás pýtal, ktorá kniha od Freidy McFadden je vašou najobľúbenejšou, viacerí ste písali, že práve Oddelenie D. A ja ako obľúbenec tejto autorky som, samozrejme, nemohol minúť ani túto knihu. Spojenie Freidy a prostredia psychiatrickej kliniky si predsa nemôžem nechať ujsť. Študentka medicíny Amy sa chystá absolvovať nočnú stáž na uzavretom psychiatrickom oddelení D. Veľmi sa jej tam nechce a berie to skôr ako povinnosť. Jej obavy však nesúvisia iba so samotným oddelením. Amy má totiž svoju minulosť. Kapitoly sledujeme z pohľadu Amy a celá kniha sa odohráva počas jednej noci na oddelení. Postupne odpočítavame čas do konca jej smeny a jednotlivé kapitoly sú popretkávané návratmi do minulosti, v ktorých nám autorka postupne odhaľuje, čo Amy prežila. Autorke opäť nemôžem uprieť napätie a ťaživú atmosféru, tentoraz uzavretého psychiatrického oddelenia, kde od začiatku niečo nesedí. Amy mi tiež od začiatku nesedela a nevedel som, komu a čomu môžem veriť. Autorka nás tak pekne vodí za nos a ja som, samozrejme, opäť spriadal rôzne teórie o tom, ako to celé je. A opäť som bol mimo. Na oddelení spoznávame viacero pacientov s rôznymi diagnózami, ale aj členov personálu. Priznám sa však, že miestami sa mi zdalo, že sa kniha trochu vlečie. Mal som pocit, akoby Amy po oddelení len chodila hore-dole a postupne sa zoznamovala s pacientmi. Na druhej strane, aj vďaka tomu autorka buduje atmosféru a postupne pridáva ďalšie kúsky do skladačky. Posledná tretina však bola výborná. Príbeh začal naberať na obrátkach a hoci kniha nie je bez chybičky, záver ma opäť dokázal prekvapiť. Niektoré veci síce mali svoje muchy, ale celkový dojem z čítania to u mňa nezmenilo. Freida McFadden ma opäť dokázala vtiahnuť do príbehu a prinútiť ma pochybovať o tom, komu môžem veriť. Ak radi skladáte jednotlivé kúsky príbehu a nechávate sa prekvapiť záverom, Oddelenie D by sa vám mohlo páčiť. Ak teda chcete vedieť, čo sa skrýva za dverami Oddelenia D, neváhajte vstúpiť.