Dnes trochu zomrieme

Úškľabky, grimasy, vyplazený jazyk, ruky rozhodené kade-tade. Neustále si z neho uťahovali. Vraj pri behu vyzerá, akoby ho mučili démoni. Alebo akoby zápasil s chobotnicou. On sa však na tom len smial.
Emil Zátopek vyhral na olympiáde v Helsinkách 1952 všetky tri vytrvalostné bežecké disciplíny, čo nikto iný neodkázal a sotva už niekto dokáže. Utvoril 18 svetových rekordov a hranice vytrvalostného behu posunul na úroveň, ktorá sa v tých časoch zdala nemysliteľná.
Bol aj prominentnou tvárou komunistického režimu. Párkrát zlyhal. A poriadne. Inokedy bol pre ľudí hrdinom. Ako po invázii sovietskych vojsk do Československa v roku 1968, keď chodil od tanku k tanku a presviedčal ruských vojakov, aby sa vrátili domov.
Zaplatil za to. Čakalo ho vyhnanstvo – život v maringotke s partiou vŕtačov studní, s ktorou kočoval po odľahlých kútoch krajiny a často popíjal. Napokon ho zlomili. Jeho život zahaľuje množstvo legiend, poloprávd a príbehov, ktoré sa donekonečna opakujú a prikrášľujú. Mnohé z jeho najslávnejších historiek sú však vymyslené. Známy aj neznámy zároveň.

Kto teda naozaj bol Emil Zátopek?
Oceňovaný britský novinár a spisovateľ Richard Askwith navštívil miesta spojené s jeho životom, hovoril s jeho priateľmi, známymi, súpermi. Viedol dlhé rozhovory s jeho manželkou Danou Zátopkovou, ktorá mu dala oprávnenie preskúmať aj Emilov spis v archívoch ŠtB. Askwith dôsledne sleduje fakty a vyvracia mýty, ktoré o Zátopkovi kolujú desaťročia.
Výsledkom je strhujúci príbeh športovca, nekonečného dobráka i chybujúceho človeka s jeho vzostupmi a pádmi, ktoré sa prepletali pomedzi búrlivé udalosti 20. storočia.
Kniha bola vo Veľkej Británii nominovaná na cenu pre najlepšiu biografiu a najlepšiu športovú knihu roka.

Sdílet