Zabudnuté rozprávky

Vždy som mal tak nejak slabosť na rozprávky. Či už v knižnej, animovanej, alebo filmovej podobe. A pokiaľ by som mal spomenúť práve ich filmovú podobu, tak mám nepochybne na mysli československú tvorbu. Odjakživa som obdivoval tú dobovú atmosféru, prácu s hudbou, herecké výkony, ale hlavne dialógy. Spôsob, akým sa postavy vyjadrovali a komunikovali medzi sebou je pre mňa dodnes výnimočný a taký dobovo "skutočne slovenský". O to viac ma mrzí, že sa od toho upustilo, stále upúšťa, a stále viac a viac sa chceme podobať západnej tvorbe. Nuž, a práve preto som teraz rád za túto vizuálnu aj literárnu nádheru od @vydavatelstvo_tatran. Vďaka úprave, o ktorú sa postarala Jana Piroščáková, tu máme 'Zabudnuté rozprávky' z pera Amálie Sirotkovej. Samozrejme, tie nádherné ilustrácie od Zsolta Lukácsa asi už zožali veľa chváli, no ja musím vyzdvihnúť aj literárne jadro knihy. Tá obsahuje rôzne zaujímavé vsuvky a komentáre, ale hlavne sedemnásť rozprávok, ktoré sú napísané skutočne umeleckým spôsobom. Jasné, nie každá do poslednej je perfektná. Nájde sa tam zopár výnimiek, ktoré mi neboli až tak po chuti. Avšak, druhá strana mince predsa prevláda. Úplne s prehľadom môžem napísať, že príbehy 'O hadovi, čo ho traja chlapci bili', 'O Macovi a čarovných husličkách', 'O troch zakliatych pannách' či 'O zlatej hviezde' sa mi azda páčili najviac. Ale tých bolo viac. Veľmi sa teším zo svojho návratu k tomuto zastaranému štýlu vyjadrovania, ako aj samotným príbehom. Väčšine pochopiteľne neznámym, hoci, nájdu sa aj povedomé. Zároveň musím ešte dodať, že nie všetky príbehy sú vhodné aj pre deti. Jednak kvôli určitým slovným vyjadreniam, ale taktiež aj jednotlivým témam a prvkom, ktoré sa opakujú pomerne často - zabíjanie, kruté mrzačenie, sex a podobne. Dobre, rozprávky asi sprvu nevznikali preto, aby sme ich čítali deťom na príjemnú dobrú noc, pôvod bol viac hororový a zameraný na dospelých... ale toto upozornenie sa v dnešnej dobe už celkom hodí. Takže, ak by vám z nejakého dôvodu napadlo, že to budete čítať s deťmi, tak odporúčam najskôr prečítať osamote. A možno... až potom povyberať zopár príbehov, ktoré sa dajú určiť aj deťom - povedzme už aj od 4/5+.