Finlay na zabití

Do tejto ružovej krásky som sa začítala od prvých riadkov. Fin, hlavná hrdinka, bola naozaj v zúfalej situácii a hneď som pocítila voči nej súcit pre to, v akej životnej etape sa ocitla pre ľahkovážneho záletníckeho manžela… a to jeho správanie… vykrútiť krkom by mu bolo málo. Na to, že Fin nemala vo svojom okolí priateľov, pár si ich počas zvláštnej zhody okolností našla. Áno, ako už názov našepkáva, Fin sa nedopatrením stáva nájomnou vrahyňou. Celé je to okorenené správnou dávkou humoru a príbeh sa číta doslova sám aj vďaka krátkym kapitolám. V knihe sú napínavé momenty, do ktorých Cosimano vložila konskú dávku vtipu, takže som sa aj pri čítaní samotnej vraždy bavila rovnako, ako pri nečakanom načapaní Fin priamo nad mŕtvym telom… Nie je to len prízemná vtipná krimi… Nájomná vrahyňa na materskej je aj o tom, čo všetko je zúfalá matka ochotná urobiť pre prežitie seba a svojich detí, o prešibanej žene, autorke, ktorá na vlastnej koži zažíva svoj bestsellerový román, možno aj nejaký ten románik jej Elle dopraje… Postáv je v tejto knihe tak akurát, ani veľa, ani málo. Najviac sa mi páčila pestúnka Vero a policajt Anthony. Fin už až tak nie… počiatočný súcit sa nejak vytratil a rozhodne to nezapríčinila vražda. Ak máte chuť na niečo ľahké, vtipné a tak trochu zamotané, siahnite po tejto knihe ;) A na záver dodám len… hahaha Steven.. kto chce kam, pomôžme mu tam… verím, že vydavateľstvo Motýľ preloží aj pokračovanie (bez obáv, príbeh sa pekne uzavrel… teda, až na ďalšiu objednávku)

Byl to průměr i když lepší průměr. V některých chvílích jsem na hlavní hrdinku doslova křičela proč dělá, to co dělá, vždyť to nedává smysl. Samozřejmě, že to byl autorčin úmysl, aby se dopracovala ke kyzenemu konci, ale byl to přesně ten důvod proč jsem se u knihy občas nudila.