Milena a Margarete

Milena a Margaret je kniha, na ktorej prečítanie musíte mať náladu. Nie je to žiadna jednohubka, i keď nemá ani 300 strán. Venovať sa jej aj niekoľko dní a možno popri tom čítať niečo odpočinkové, bude lepšia voľba. Jednak, čítať o koncentračných táboroch je ťažšie stráviteľné pre nejedného človeka; dvojak, v knihe je nespočet citácií, postáv, odbočiek, a teda si čítanie vyžaduje sústredenie a plnú pozornosť. A ak nie je jasné, že ide o romantický vzťah dvoch žien už z obálky, malé upozornenie pre homofóbov- áno, kniha je o vzťahu dvoch silných osobností (aj) našich dejín rovnakého pohlavia. Tu by som rada spomenula veľmi zaujímavé fakty o lgbt komunite už pred rokom 1920. Úprimne, sama som tieto zaujímavosti nevyhľadávala ani sa s nimi doposiaľ nestretla. O to viac som prekvapená, že ako ľudstvo pravdepodobne nejdeme dopredu, ale cúvame. Aspoň ja mám ten dojem vo viacerých smeroch. Kto by nepoznal Milenu Jesenskú?! Česko-slovenská historická osobnosť, ktorá svojou zvláštnou povahou predbehla dobu. Na jednej strane bola nespoľahlivá, márnotratná i promiskuitná, na druhej však bola inteligentná, obetavá priateľka, žena, ktorá keď sa nadchla pre nejakú vec, zahryzla sa a nepustila, ani keď jej hrozilo nebezpečenstvo. Zaujímavosti z jej života, detstva, manželstva, sa dozviete v tejto knihe, pretože autorka si naozaj dala záležať. Jej zber informácii akoby nemal konca kraja. Podarilo sa jej zistiť spojitosti s Kafkom a ďalšími ľuďmi, ktorí hýbali dejinami pred, počas a dokonca aj po druhej svetovej vojne. Milena bola spisovateľka, žurnalistka a prekladateľka. Stretávala sa s “celebritami” vtedajšej doby v oblasti umenia, módy či psychológie. Ako bonus, vo svojom byte skrývala ľudí židovského pôvodu. Doba bola ťažká, ale Milena mala svoje morálne zásady a držala sa ich aj v Ravensbrücku. Tu spoznáva Margaret. A čitateľ tiež. Mne osobne meno Margaret Buber-Neumann nič nehovorilo. Jej život nebol prechádzka ružovou záhradou. Prišla o možnosť byť v kontakte s dcérami, prežila väznenie v Sovietskom zväze, niekoľkoročný “pobyt” v gulagu a čerešničkou na torte bolo, keď si ju Stalin vymenil s Hitlerom. Tak sa ocitla v Ravensbrücku Margaret. Ako novinárka a spisovateľka sa po vojne podelila o svoje životné útrapy a bojovala proti mocnostiam tým, že písala pravdu, nikým nevidenú(alebo nechcenú?). Napriek tomu sa nevzdávala a svoje spomienky odovzdávala ďalej a vytrvalo, až do roku 1989, kedy opustila tento svet. V knihe Milena a Margaret sa dozviete naozaj veľa. Kniha je rozdelená do piatich častí, ktoré sa s časovou postupnosťou venujú priateľstvu týchto žien. Ako som spomínala, Gwen použije nespočet odbočiek od hlavnej línie príbehu, tým dotvára širší obraz skutočností, ktoré obe ženy ovplyvnili počas ich života. Za mňa to bolo veľmi podnetné a hodnotné čítanie, občas sa však fakty i situácie opakovali, čo mňa osobne rušilo napriek tomu, že som knihu čítala týždne. Treba nám len dúfať, že sa dejiny nebudú opakovať- ľudská túžba po moci je stále prítomná…

Svědectví o neobyčejném vztahu mezi ženami za zdmi koncentračního tábora Ravensbrück. Ihned na úvod musím zmínit, že se nejedná o milostný lesbický román, což se může možná na první pohled zdát. Jedná se o intimní zpověď Gréty, protkanou vzpomínkami Mileny. Tyto dvě ženy mezi sebou měly skutečně nevídaný vztah, nicméně, o sexuálním podtextu nepadne ani zmínka. Byly jako jedno tělo a jedna duše. Rozumněly si i beze slov, což je v prostředí tábora dokázalo ochránit před nařčením z lesbismu a následné likvidaci. A v bloku Asoziale to platilo dvojnásob. Byly jako jedno tělo, přitom nemohly být rozdílnější. Milena působí spíš jako superhrdinka doby, neohrožená, neustále optimistická, nebojácná, odvážná, někdy až lehkomyslná. Oproti tomu Gréta - jemná, bojácná, oproti Mileně v pozadí. Milena se nebála říct a prosadit svůj názor i za cenu nasazení vlastního života. Možná proto si mohla dovolit tolik. Byla velmi ochranitelská nejen vůči Grétě, ale i vůči ostatním ženám v táboře. Sen dvojice Milena&Margarete o svobodě, společném životě a sepsání knihy pamětí se s léty strávenými v Ravensbrücku postupně rozplývá. Milena je velmi nemocná (za což může i její velmi bouřlivé mladí) a oběma dochází, že Milena se osvobození nedočká. Nicméně, Margarete slib dodrží a po osvobození knihu skutečně napíše. Kniha je postavená na skutečných osudech skutečných postav. Autorka má specifický styl psaní, hodně skáče mezi přítomností a minulostí, což mi čtení značně narušovalo a lehce jsem se ztrácela. Pořádně jsem se začetla až zhruba v polovině. Příběh je ale naprosto strhující a jsem moc ráda, že jsem si ho mohla přečíst. Čtenář se zde dozví nejen o Mileně a Grétě, ale i o všech tabu ženského koncentračního tábora, o kterých se jinak tolik nemluví.