Slovensko a kultúra

Ján Lajčiak je, žiaľ, známy iba malému okruhu ľudí, a to navzdory veľkosti tohto človeka, prvého skutočného, dvojnásobne graduovaného vedca z oblasti spoločenských vied. Titul Philosophiae doctor získal z filológie v Lipsku - už samotný názov dizertačnej práce vzbudzuje úctu: O duálnych a plurálnych koncovkách v semitských podstatných menách. Bolo to v roku 1902! Po tejto po nemecky písanej práci o tri roky neskôr tento talentovaný a húževnatý kňaz na Sorbone obhájil ďalšiu dizertačnú prácu písanú po francúzsky, a to z teológie. Téma: Ezechiel. Jeho osoba a učenie. Po ťažkých úvahách, či sa vrátiť domov, či nie, napokon sa vracia, prv však Jozefovi Škultétymu píše ...tie zväzky, ktoré ma viažu k národu slovenskému sú také mocné, že ťažko by mi bolo národ svoj utrápený opustiť. Preto chcem ostať na Slovensku a chcem sa venovať práci v prospech tohto ľudu, ktorého synom som. Chcem byť slovenským kňazom a v tej kvalite chcem aktívnu účasť brať na dvíhaní zaostalého slovenského ľudu...Pretože sa verejne hlásil k slovenskému pôvodu (písal si meno po slovensky a nie po maďarsky s "kvačkou" nad c) ušla sa mu fara v chudobnej a zaostalej Baňskej Boci. Bol nositeľom osvety a študoval pomery a ľud na Slovensku. Jeho kniha "Slovensko a kultúra" je prvým rozsiahlym sociologicko-filozofickým dielom na Slovensku a mnoho jeho postrehov, analýz a myšlienok je takých aktuálnych, až sa nechce veriť, že žijeme v 21. storočí.

Sdílet