Noc vendety

Mne to připomíná prostě dost podobný příběh jako jsou Zvracení od Penelope douglas.

Velmi, velmi dobře napsaná dark romance od české autorky. Příběh jsem četla ještě na wattpadu a musím se přiznat, že to nebylo jenom jednou, je to napínavý, zábavný a žhavý počin, který si přečtu klidně tisíckrát !

Kniha jako taková ještě není, ale příběh jsem četla několikrát ještě na wattpedu. Stejně jako ostatní díla autorky je mohu jen vřele doporučit. Ke všem jejím příběhům se vracím pravidelně a ráda. Jediné, co tak vás musím varovat- příběhy autorky jsou silně návykové!!! Nemůžu se dočkat až knihu budu držet v ruce.

Tento príbeh patrí medzi moje najobľúbenejšie a som nesmierne rada, že sa dočkal knižnej podoby, pretože si ju naozaj zaslúžil. Už od prvých stránok je cítiť, že ide o dielo, do ktorého autorka vložila srdce. Autorka má výnimočný dar vtiahnuť čitateľa do deja a prinútiť ho precítiť každú jednu emóciu spolu s postavami. Situácie vykresľuje prirodzene a uveriteľne, vďaka čomu máte pocit, akoby ste boli ich súčasťou. Postavy neidealizuje ale vykresľuje situácie tak ako sú, v dobrom aj v zlom. Veľmi sa mi páčilo, ako postupne odhaľuje emočný aj osobný rast jednotlivých postáv, venuja sa ich psychike a myšlienkam ako takým a zároveň nám postupne odhaľuje pohnútky, ktoré stáli za ich správaním. Postava Killiana je pre mňa láskou na prvé prečítanie. Nie je typickým dark romance hrdinom. Ak sa čitateľ nad jeho správaním a myšlienkovými pochodmi aspoň trochu zamyslí, rýchlo si uvedomí, že ide o citlivú osobu, ktorú život opakovane skúšal. Napriek tomu sa rozhodol bojovať za to, čo chce – aj keby to malo trvať len jednu noc. Zo začiatku to vyzeralo že chce pomstu ale aj cez to všetko čo sa medzi nimi odohralo nebol schopný jej ublížiť. Okolo seba si vytvoril skupinu ľudí, s ktorými sa snaží Kaiden ukázať, že existuje aj iná cesta. Že môže byť sama sebou. Že nemusí zapadať do predstáv druhých a byť tým, kým ju chcú mať. Tento príbeh vo mne zanechal silný dojem a rada sa k nemu vraciam. Je to kniha, ktorá vás chytí za srdce.

Na niektoré knihy je potrebné nielen správne rozpoloženie, ale aj vek (áno, priznávam, asi som už na niektoré knihyproste stará). *Noc vendety* je pre mňa presne taká kniha. Na jednej strane ma príbeh dosť bavil– hej, je to klasika dark romance, dvaja nepriatelia a žhavá vášeň. To všetko ale krásne fungovalo a bavilo ma. Užila som si tie ich hádky, aj hnev, som rada, že to nebolo príliš sladké. Na druhej strane mi hlavné postavy trochu vadili. Možno to bol zámer.. mali sa neznášať, rýpať vzájomne do seba a ubližovať si, ale niektoré aspekty ich správania mi jednoducho k ich veku nesedeli. Prišli mi príliš mladí. Chápem, že impulzívne rozhodnutia a bláznivé vzplanutia patria k mladosti, ale 18–19 rokov pri ich správaní a životnom štýle na mňa pôsobilo trochu neuveriteľne – ako stredoškoláci žijúci dospelý život à la *Gossip Girl*. Takže niekde v prvej tretine knihy som si musela upraviť mindset: predstaviť si, že mám pár rokov menej, mám chuť sa naplno utrhnúť z reťaze a ponoriť sa do tejto „noci svojho života“. Pomohol mi k tomu aj nadupaný playlist, ktorý ma úplne vtiahol do atmosféry *Noci mŕtvych*. A potom som aj bola schopná povzniesť sa nad drobnosti, ktoré mi nesedeli. Prvé dve tretiny knihy mali skvelý spád a dej, bolo to akčné, zábavné a stránky som hltala. Ku koncu som sa však začala zasekávať a preskakovala pasáže (asi by mi nevadilo, keby kniha mala o pár sttánok menej). Celkovo to však hodnotím ako veľmi vydarenú autorkinu prvotinu. Z dark romance som čítala už OVEĽA horšie knihy, ktoré boli vyhajpované a nakoniec pre mňa aj veľkým sklamaním. Takže super oddychovka, ktorá ma bavila. 3,5* a vďaka Bohu , že tam nebol žiaden sladký epilóg typu „o 10 rokov neskôr s deckom v náručí“ (špeciálne pozdravujem K.M. Moronovu a zničený koniec *Leave Me Behind* ) P.S.: Jedna vec, ktorá mi extrémne liezla na nervy - tie neustále opakované oslovenia "Kaiden Mae Ashwortová" a "Killian Payne Sorensen". Wtf? Kto si takto hovorí celými menami ešte snáď aj pri sexe? A prečo to bolo na každej druhej stránke? uff