Vianočné pohľadnice

Vianočné pohľadnice nie sú typický vianočný príbeh, aký by ste podľa obálky asi čakali (Vianoce sa tu vyskytli naozaj len v pozadí), ale v tomto prípade mi to nevadilo, pretože mi to vynahradil samotný príbeh, ktorý sa mi veľmi páčil. Stratená obľúbená hračka malého dievčatka, cestovanie po Nepále, prelínanie minulosti s prítomnosťou, druhá šanca... malo to svoje čaro. Natasha bola milujúca mamička, ktorá by pre svoju dcérku urobila prvé i posledné. Mabel bolo rozkošné trojročné dievčatko, ktoré som si hneď obľúbila. Jej manželstvo však prechádzalo krízou- nedarilo sa im počať druhé dieťa, manžel bol neustále preč a ona mala pocit, že pred ňou niečo tají. Aj ja som z neho mala zmiešané pocity a bola som veľmi zvedavá, čo sa o ňom nakoniec dozvieme a či bol môj inštinkt správny. Natasha sa neraz cítila osamelá, dosť sa trápila a ja by ju najradšej objala. Dúfala som, že sa jej podarí nájsť jej šťastie.  Duffy bol tiež sympaťák a má za mňa plusové body za to, ako sa Mabel snažil pomôcť, aby jej nebolo tak smutno za milovanou hračkou. To, čo pre ňu robil, hoci v takých náročných podmienkach, bolo krásne. Páčilo sa mi, že prostredníctvom neho sme mohli nahliadnuť do života horolezcov a sprevádzať ho počas jeho cesty na Annapurnu. Bolo to zaujímavé spestrenie celého príbehu, aj keď často docela emotívne, vzhľadom na to, čo počas putovania zažíval. Držala som mu palce, aby sa mu podarilo preniesť sa cez minulosť a začať odznova.  Romantická linka bola v podstate dosť jemná, no zároveň tu zohrávala dôležitú úlohu. Nešlo o romantiku ako v iných knihách, naši hrdinovia boli od seba takmer celý čas vzdialení tisícky kilometrov, no napriek tomu tu bola cítiť láska.