Zaklínač: Menšie zlo (poviedka 2)

V poradí druhý ilustrovaný Zaklínač spracováva poviedku s názvom ,Menšie zlo'. Opäť tu máme text vytiahnutý priamo z kníh, ktorý slúži ako taký "malý sprievodca" naprieč ilustráciami. Ale o tom táto verzia predsa aj je. Po Thimothée Montaignovi tento raz dostáva príležitosť Ugo Pinson, ktorého budem v nasledujúcich riadkoch len a len chváliť. Vizuálna stránka knihy je totiž priam dokonalá, absolútne dokonalá! Nielen, že je tu Blaviken a jeho prostredie zobrazené ako skutočné miesto, ale spôsob, ktorým ilustrátor zachytáva postavy je doslova dychberúci. Nechcem to síce zase nejako enormne preháňať, ale svoje nadšenie schovať nedokážem. Pri pohľade na každú stránku len vyvaľujete oči a premýšľate nad tým, že vďaka spôsobu, ktorým sú scény zachytené, máte pocit akoby ste boli priamo ich súčasťou. Ono, nakresliť a namaľovať niečo je jedna vec. Ale urobiť to dobre, pútavo a donútiť tak človeka, aby sa k tým kresbám, maľbám a ilustráciám aj pravidelne vracal a venoval im dostatok svojej pozornosti, to je už naozaj umenie. Poviedku si teda nebudete čítať a prezerať iba ako čitateľ a divák, vy budete mať hlavne pocit, že sa nachádzate priamo na miestach, kde sa nachádza aj Geralt. Budete mat pocit, že ste súčasťou príbehu. A ak už len toto nevypovedá o kvalite knihy, tak potom naozaj neviem. Podobne ako to bolo aj u prvého vydania, ani tu nechýba zopár strán venovaných prvotným skiciam doplnených o krátke komentáre. A ozaj... Napadla mi ešte jedna vec na záver. I keď, možno si iba namýšľam. ‍♂️ No kým prvá časť nabádala k úvahe, že bola inšpirovaná skôr herným Zaklínačom, v tejto máte pri väčšine Geraltových ilustrácii dojem, že si autor vzal za inšpiráciu skôr samotného Henryho Cavilla. Čo však samozrejme vôbec nie je na škodu.