Tisíc a jedna noc

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov, ovplyvnila aj európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a Ján Pauliny do slovenčiny).

Ak by sme chceli navštíviť miesta, kde jedny z najznámejších a najčítanejších rozprávok kedysi vznikli, museli by sme sa vydať na dlhú karavánovú cestu. Najprv do Indie, lebo odtiaľ pochádza úvodná rozprávka o múdrej Šahrazáde a krutom kráľovi Šahrijárovi, ktorá tvorí rámcové rozprávanie celej zbierky. Je vretenom, okolo ktorého sa spriadali nitky mnohých a mnohých rozprávaní, šnúrou, na ktorú sa navíjali perly, ako povedal jeden básnik. Kráľovná Šahrazád si vykupuje život zaujímavými príbehmi a jej rozprávanie trvá presne tisíc a jednu noc. Napína kráľovu pozornosť a ten, zvedavý, ako sa príbehy skončia, nechá kráľovnú nažive.

Aj v Rozprávke o kupcovi a džinovi vykupujú traja starci svojimi príbehmi život nešťastného kupca, ktorý neuveriteľným, až rozprávkovým spôsobom zabil džinovho syna kôstkou z datle. V Rozprávaní o nosičovi a troch devách bojujú o život traja žobraví derviši. Zachránia sa rozprávaním príbehov. Nadôvažok aj v Rozprávaní o krajčírovi, hrbáčovi, židovi, správcovi a kresťanovi musia všetci hrdinovia vyložiť, čo zaujímavé sa im prihodilo, lebo inak by ich čínsky kráľ dal obesiť.

Príbehy podávajú anonymní rozprávači tak bezprostredne a vierohodne, že čitateľa uchváti dej v imaginárnom svete, kam nedočiahne ľudská banalita ani gravitácia. Všetky spája jednotiaca myšlienka: „Ušetri ma a aj Boh ťa ušetrí!“ alebo „Neublíž mi a ani Boh nedovolí, aby ti ublížili!“

Sdílet