Hra bohů: Sestup do pekel

Myslim si že dark romance to neni teda. Tolik sexu tam nebylo a když ano, byla to taková normálka. Hádes je majetnický, ale v normální míře. Na konci se to cely úplně zamotalo, že jsem to teda nečekala, takže to skončilo otevřeně, až mě zajímá, jak to bude dál. A hlavně jak se Haven rozhodne. Takže za me tak 3,75⭐️

**Prečítala som túto knihu, aby ste vy nemuseli.** Znie to nemilosrdne? Možno. Ale presne také sú aj moje pocity po dočítaní. Na *Hry bohů* som sa tešila. Grécka mytológia zasadená do súčasného sveta? Bohovia ako mocná rodina, ktorá si myslí, že môže ovládať všetko? Temný Hádes z podsvetia, no zároveň šarmantný a príťažlivý? To všetko znelo sľubne a ponúkalo množstvo priestoru pre zaujímavý príbeh. Ale… Už na začiatku som zistila, že Haven nebude moja obľúbená postava. Akože vôbec. Ani raz som nedokázala pochopiť jej absurdné správanie, ani sa vcítiť do jej pocitov. Byť v jej hlave bolo únavné a neskutočne otravné. Lie­zla mi na nervy natoľko, že som vážne zvažovala knihu nedočítať. Lenže ja sa nerada vzdávam. Pár strán som preskočila. Veľa ďalších som len preletela očami a hľadala niečo, čo by ma konečne zaujalo. Úprimne, kniha mohla mať o dobrých sto strán menej — význam by tým nijako neutrpela. Ja by som aspoň ušetrila čas. Aby som nebola len negatívna: súrodenci Lively ma bavili. Ich vzťahy a vzájomné interakcie boli miestami zábavné a pokojne by som ocenila viac priestoru venovaného im, než neustále zotrvávanie v Haveninej hlave. To, čo ma nakoniec hnalo k dočítaniu, však nebol pocit pohltenia dejom. Bola to zvedavosť. Snaha pochopiť, čo sa vlastne deje. Kde je pointa. O čo autorke ide. Neustále som čakala na ten „aha!“ moment… ktorý, žiaľ, neprišiel. Kniha končí otvorene, veľa vecí zostáva nevysvetlených a vo mne ostal najmä pocit podráždenia. Márne sa snažím nájsť logiku tam, kde zrejme ani nemá existovať. **2★ dávam za nápad a za to, že ma príbeh zmiatol natoľko, že zvažujem kúpu druhej knihy — len aby som konečne pochopila, čo sa to malo celé znamenať.**