Recenze na knihu
Pevné pouto Alice Seboldová

Knihu jsem si přečetla kvůli tomu, že se mi líbil film a čekala jsem od ní lepší náhled do mysli postav, větší osvětlení jednání a také víc emocí. Nevím, nic moc jsem tedy nedostala. Styl psaní mi absolutně nesedl, kniha mě v některých částech nudila a sotva jsem se dokázala prokousat přes určité pasáže. Susie je na hlavní hrdinku poměrně plochá. Poměrně se mi líbil konec, ale jinak... Přesto má kniha úžasný a silný námět a za přečtení stojí hlavně kvůli němu. Dokáže oslovit a zasáhnout, i když pro mě nebyla ideální.

Jelikož jsem viděla film dřív než jsem četla knihu, tak bylo blbé to, že jsem věděla kdo je vrah a jak vypadá ( Stenley Tucci nešel ani poznat) a nemohla jsem si ho představit podle sebe ...jinak se kniha četla dobře , myslím, že jsem ji přelouskala za týden a něco

Väčšinou si o knihách, na ktoré sa hlásim v štafete, vopred veľa nezisťujem. Rada sa nechávam prekvapiť – a často siaham aj mimo svoj obvyklý štýl, mimo komfortnú zónu. Tak to bolo aj pri tejto knihe. Netušila som, aké emócie vo mne zanechá. Príbeh sa začína rozprávaním štrnásťročnej Susie, ktorá je zavraždená. Od prvých strán vieme, kto bol vrah aj ako k činu došlo. Pevné puto však nie je klasická detektívka zameraná na vyšetrovanie, stopy a výsluchy. Aj keď tieto prvky v deji nájdeme, to dôležité leží inde – v tom, čo prežívajú ľudia, ktorí Susie milovali, poznali, alebo boli súčasťou jej života. To ako sa vyrovnávajú so stratou, s pocitom bezmocnosti a s otázkou, či sa dá vôbec prijať niečo tak nespravodlivé. Naďalej to rozpráva Susie, ktorá je ako pozorovateľ z druhej strany. Prežívala otcovu bolesť, ktorý sa nedokázal zmieriť s tým, že jeho dievčatku niekto ublížil. Matkinu, ktorá sa v žiali stratila sama sebe, sestrinu, ktorá musela dospieť skôr, a bračekovu dosť malému, aby vlastne chápal, čo sa deje. Príbeh nie je písaný ako žalospev. Skôr ako posun vpred, hoci je to nesmierne ťažké, nájsť svoj pokoj v duši, zmieriť sa sám so sebou. Nielen pre tých, čo zostali, ale aj pre tých, ktorí odišli. Zahodiť hnev a zlosť, zmieriť sa a odísť... Hoci to bolo smutné čítanie, rozhodne prinieslo veľa chvíľ na zamyslenie sa. Aký cenný je náš čas na tejto Zemi. Aké vzácne je byť s tými, ktorých máme radi.